Man with dog never knew about nightclub - Part 1

"Man with Dog Never Knew About Nightclub - Part 1"

A man who regularly walked his dog would never have known there was a nightclub in his neighborhood. He walked past it, but only noticed that the windows were constantly "closed." He probably initially assumed the residents weren't home much because they'd moved abroad, or he couldn't have known if anyone was staying in the building at all. From the outside, he discovered that the windows were quite large compared to the houses across the street. He occasionally had brief conversations with neighbors. He didn't always ask about that separate area through them. If, according to him, the windows were never opened and he couldn't smell whether people were having trouble raising the Venetian blinds, some of which had curtains, he seemed to assume the residents didn't want to be seen in public. In the center was a wooden door that, like the rest of the street, was relatively well-maintained. The building exuded a somewhat mysterious atmosphere that he could only describe as a "well-maintained facade." The dog he was walking wasn't his. He was doing it for a woman he knew. He took the dog for walks elsewhere, not particularly near the location's street. He also had no idea that they were "organizing" a special event. Occasionally, people would have come in as he walked past. When the sun was shining, he'd see the roller shutters fully open. The odor he detected in the area had a distinct quality. He suspected they were using a strong cleaning agent to thoroughly clean the front. The tiled walls had a characteristic sheen. Near his shift, he spoke with a woman who told him she sometimes went to the pub and firmly informed him that the building was frequented by male customers. According to the woman, the visiting address had existed for some time. She would come to the pub with someone she knew to relax. She disliked the "gestures" of men standing on the sidewalk. They tried to make hissing sounds at her as she passed. They were men of a different ethnicity. She lowered herself onto a stool and ordered a drink. She wasn't quick to accept drinks from strangers. She preferred not to have anything to do with them. She visited the place with acquaintances whenever it suited her. She only came to that area with a few close friends. She told the man that the building wasn't immediately noticeable. That's how she understood his story about the regularly "closed" windows. In the evenings, cars were parked in the street, and they weren't always seen the next day. When a passerby walked by, there were hardly any sounds. She found the "insulation" reasonably well-designed. Because there was a certain atmosphere in the evening, the "windows" kept the light from escaping. The front door remained closed. It could take a while for people to get out. The woman who informed him about the location said it never really attracted anyone's attention. There were shops in the immediate vicinity, and a street further on led to a shopping street. People of good appearances were there. Homeless people were familiar, as in various other parts of the city. Some people had reportedly checked trash cans for empty cans with deposits. The man, sitting on a chair opposite her, listened to her story. He himself had no desire to ever stand near the entrance. He walked on to spend his "time" on something else. He enjoyed the long walks with his dog. He knew suitable walking spots in nature. He enjoyed them. One day, someone else had told him that the same address… <To be continued>

“Man met hond wist nooit van Nachtclub - Part 1”

Een man die regelmatig zijn hond uitliet, zou nooit hebben geweten dat er in zijn buurt een nachtclub gevestigd was. Hij liep er langs, maar zag alleen dat de ramen voortdurend ‘gesloten’ bleven. Waarschijnlijk dacht hij in eerste instantie dat de bewoners niet vaak thuis waren vanwege hun vertrek naar het buitenland of kon hij niet geweten hebben of überhaupt mensen in het pand verbleven. Vanaf de buitenzijde ontdekte hij dat de ramen vrij grote ‘afmetingen’ hadden in vergelijking met de huizen aan de overzijde van de straat. Hij voerde soms een kort gesprek met buurtbewoners. Niet altijd vroeg hij via hen over dat aparte gedeelte. Als er volgens hem de ramen nooit werden geopend en hij niet kon ruiken of men wellicht moeite had met het ‘omhoog’ halen van de luxaflex waarvan enkelen voorzien van gordijnen, scheen hij aan te nemen dat de bewoners niet in het openbaar gezien wilden worden. In het midden bevond zich een houten deur die evenals de rest van de straatzijde tamelijk goed onderhouden werd. Het pand straalde min of meer een geheimzinnige sfeer uit die hij niet anders kon omschrijven als een ‘verzorgde voorgevel’. De hond die hij uitliet, was niet van hem. Dit deed hij voor een vrouw die hij kende. Het maken van een wandeling samen met het dier deed hij elders en niet in het bijzonder nabij de straat van de locatie. Ook had hij geen vermoeden dat men ‘iets deed’ aan een bijzondere gelegenheid. Er zouden af en toe, op het moment dat hij er langs liep, personen naar binnen zijn gegaan. Wanneer de zon scheen, zag hij de rolluik volledig geopend. De geur die hij in de buurt rook, had een bepaalde eigenschap. Naar zijn idee gebruikte men een sterk reinigingsmaakmiddel om de voorzijde grondig schoon te houden. De getegelde muren hadden een typische glans. - - - In de omgeving waar hij dienst had, sprak hij met een vrouw die hem vertelde dat zij weleens in de kroeg kwam en stellig hem liet weten dat het pand bezocht werd door mannelijke bezoekers. Volgens de vrouw bestond het bezoekadres al enige tijd. In de kroeg kwam zij samen met een bekende binnen om even te ontspannen. Zij hekelde aan de ‘gebaren’ van mannen die daar op het trottoir stonden. Zij probeerden sissende geluiden naar haar te maken toen ze voorbij liep. Het waren mannen met een andere afkomst. Op een kruk liet ze zich zakken en bestelde zij een drank. Niet snel nam ze dranken van vreemden aan. Daar moest zij liever niets van hebben. De plaats die zij samen met bekenden bezocht gebeurde wanneer dit haar uitkwam. Uitsluitend kwam zij in die omgeving met een paar goede vriendinnen. Ze vertelde de man dat het pand niet direkt opviel. Daarom begreep zij zijn verhaal over de geregelde ‘gesloten’ ramen. S’avonds stonden in de straat auto’s geparkeerd die men niet altijd de volgende dag terug zag. Wanneer een voorbijganger er langs liep, klonken nauwelijks geluiden. De ‘isolatie’ vond zij redelijk goed aangelegd. Doordat er in de avond een bepaalde sfeer heerste, lieten de ‘ramen’ het licht niet naar buiten ontsnappen. De voordeur bleef dicht. Het kon een tijdje duren voordat men eruit stapte. De vrouw die hem informeerde over de locatie, zei dat deze nooit sterk de aandacht van mensen trok. In de direkte omgeving bevonden zich winkels en een straat verderop leidde deze naar een winkelstraat. Er kwamen mensen met een goed voorkomen. Ook daklozen kende men zoals in diverse andere gedeelten van de stad. Prullenbakken zouden door sommigen zijn gecheckt op lege blikjes met statiegeld. De man, die tegenover haar op een stoel zat, hoorde haar verhaal aan. Zelf had hij geen behoefte om ooit dicht bij de ingang te blijven staan. Hij liep verder om zijn ‘tijd’ aan iets anders te besteden. Samen met de hond beleefde hij het lange wandelen. Hij kende geschikte wandelplekjes van de natuur. Daar genoot hij van. Op een dag had een ander iemand hem gezegd dat hetzelfde adres … <Wordt vervolgd>

„Mann mit Hund wusste nichts von dem Nachtclub – Teil 1“

Ein Mann, der regelmäßig mit seinem Hund spazieren ging, hätte nie gewusst, dass sich in seiner Nachbarschaft ein Nachtclub befand. Er ging daran vorbei und bemerkte nur, dass die Fenster stets geschlossen waren. Wahrscheinlich nahm er zunächst an, die Bewohner seien selten zu Hause, weil sie ins Ausland gezogen waren, oder er wusste gar nicht, ob sich überhaupt jemand im Gebäude aufhielt. Von außen fiel ihm auf, dass die Fenster im Vergleich zu den Häusern gegenüber recht groß waren. Gelegentlich unterhielt er sich kurz mit Nachbarn. Er fragte sie aber nicht immer nach dem separaten Bereich. Da die Fenster seiner Meinung nach nie geöffnet waren und er nicht riechen konnte, ob jemand Schwierigkeiten hatte, die Jalousien hochzuziehen – manche hatten sogar Vorhänge –, nahm er an, die Bewohner wollten nicht in der Öffentlichkeit gesehen werden. In der Mitte befand sich eine Holztür, die, wie der Rest der Straße, relativ gut erhalten war. Das Gebäude strahlte eine etwas geheimnisvolle Atmosphäre aus, die er nur als „gut gepflegte Fassade“ beschreiben konnte. Der Hund, mit dem er spazieren ging, gehörte ihm nicht. Er tat es für eine Bekannte. Er ging mit dem Hund woanders spazieren, nicht unbedingt in der Nähe der Straße, in der sich das Lokal befand. Er hatte auch keine Ahnung, dass dort eine besondere Veranstaltung „organisiert“ wurde. Gelegentlich kamen Leute herein, während er vorbeiging. Wenn die Sonne schien, sah er die Rollläden vollständig geöffnet. Der Geruch, den er in der Gegend wahrnahm, war unverwechselbar. Er vermutete, dass sie ein starkes Reinigungsmittel benutzten, um die Fassade gründlich zu reinigen. Die gefliesten Wände hatten einen charakteristischen Glanz. Kurz vor seiner Schicht sprach er mit einer Frau, die ihm erzählte, dass sie manchmal in die Kneipe ging und ihm bestimmt mitteilte, dass das Gebäude von männlichen Gästen frequentiert wurde. Laut der Frau existierte diese Adresse schon seit einiger Zeit. Sie ging mit einer Bekannten in die Kneipe, um sich zu entspannen. Sie mochte die anzüglichen Gesten der Männer, die auf dem Bürgersteig standen, nicht. Sie versuchten, ihr zischende Geräusche zuzurufen, wenn sie vorbeiging. Es waren Männer einer anderen Ethnie. Sie setzte sich auf einen Barhocker und bestellte ein Getränk. Sie nahm nicht leichtfertig Getränke von Fremden an. Sie wollte mit ihnen nichts zu tun haben. Sie besuchte den Ort nur mit Bekannten, wenn es ihr passte. Nur mit wenigen engen Freunden kam sie in diese Gegend. Sie sagte dem Mann, das Gebäude sei nicht sofort auffällig. So verstand sie seine Geschichte von den regelmäßig „geschlossenen“ Fenstern. Abends parkten Autos auf der Straße, und man sah sie nicht immer am nächsten Tag. Wenn ein Passant vorbeiging, war es fast lautlos. Sie fand die „Isolierung“ recht gut durchdacht. Da abends eine gewisse Atmosphäre herrschte, hielten die „Fenster“ das Licht im Haus. Die Eingangstür blieb geschlossen. Es konnte eine Weile dauern, bis jemand herauskam. Die Frau, die ihm den Ort genannt hatte, sagte, er habe nie wirklich Aufmerksamkeit erregt. In unmittelbarer Nähe gab es Geschäfte, und eine Straße weiter führte zu einer Einkaufsstraße. Dort traf man gepflegte Menschen an. Obdachlose waren, wie in anderen Teilen der Stadt, keine Seltenheit. Manche Leute sollen sogar die Mülltonnen nach leeren Behältern mit Pfand durchsucht haben. Der Mann, der ihr gegenüber auf einem Stuhl saß, hörte ihrer Geschichte zu. Er selbst hatte keinerlei Lust, sich jemals in der Nähe des Eingangs aufzuhalten. Er ging weiter und verbrachte seine Zeit mit etwas anderem. Er genoss die langen Spaziergänge mit seinem Hund. Er kannte geeignete Spazierwege in der Natur. Er genoss sie. Eines Tages hatte ihm jemand anderes gesagt, dass dieselbe Adresse… <Fortsetzung folgt>

"Homem com Cão Nunca Soube da Discoteca - Parte 1"

Um homem que passeava regularmente o seu cão jamais imaginaria que existia uma discoteca no seu bairro. Passava em frente ao edifício, mas apenas reparava que as janelas estavam constantemente "fechadas". Provavelmente, inicialmente assumiu que os moradores não ficavam muito em casa, pois tinham-se mudado para o estrangeiro, ou talvez nem soubesse se havia alguém a viver no prédio. Do lado de fora, descobriu que as janelas eram bastante grandes em comparação com as casas do outro lado da rua. De vez em quando, conversava brevemente com os vizinhos. Nem sempre perguntava sobre aquela área separada através deles. Se, segundo ele, as janelas nunca eram abertas e não conseguia sentir o cheiro de quem estava com dificuldade em levantar as persianas portadas, algumas das quais tinham cortinas, parecia presumir que os moradores não queriam ser vistos em público. No centro, havia uma porta de madeira que, tal como o resto da rua, estava relativamente bem conservada. O edifício emanava uma atmosfera algo misteriosa que ele só conseguia descrever como uma "fachada bem cuidada". O cão que estava a passear não era dele. Estava a fazer isso para uma mulher que conhecia. Levava o cão a passear noutros locais, não exatamente perto da rua do estabelecimento. Também não fazia ideia que estavam a "organizar" um evento especial. De vez em quando, algumas pessoas entravam enquanto ele passava. Quando o sol brilhava, via as persianas totalmente abertas. O odor que sentia no local tinha um cheiro peculiar. Suspeitava que estivessem a usar um produto de limpeza forte para limpar a fachada. As paredes de azulejo tinham um brilho característico. Perto da hora do seu turno, falou com uma mulher que lhe disse que ia por vezes ao bar e lhe informou categoricamente que o edifício era frequentado por clientes do sexo masculino. Segundo a mulher, a morada já existia há algum tempo. Ela costumava ir ao bar com alguém que conhecia para relaxar. Ela não gostava dos "gestos" dos homens parados no passeio. Tentavam assobiar para ela quando passava. Eram homens de uma etnia diferente. Ela sentou-se num banco e pediu uma bebida. Ela não costumava aceitar bebidas de estranhos com facilidade. Ela preferia não ter nada a ver com eles. Visitava o local com conhecidos sempre que lhe convinha. Só ia àquela zona com alguns amigos mais próximos. Disse ao homem que o edifício não chamava logo a atenção. Foi assim que ela entendeu a história dele sobre as janelas que estavam sempre "fechadas". À noite, havia carros estacionados na rua, e nem sempre eram vistos no dia seguinte. Quando passava um transeunte, quase não se ouvia barulho. Ela achou o "isolamento" razoavelmente bem concebido. Como havia uma certa atmosfera à noite, as "janelas" impediam a entrada de luz. A porta da frente permanecia fechada. As pessoas podiam demorar um pouco a sair. A mulher que lhe indicou o local disse que nunca tinha atraído a atenção de ninguém. Havia lojas nas imediações, e uma rua mais à frente dava para uma rua comercial. Havia pessoas de boa aparência por lá. Os sem-abrigo eram comuns, como em várias outras partes da cidade. Algumas pessoas, segundo relatos, verificavam os contentores do lixo em busca de contentores vazios com o depósito. O homem, sentado numa cadeira à sua frente, ouviu a sua história. Ele próprio não tinha qualquer desejo de ficar perto da entrada. Seguiu em frente para ocupar o seu "tempo" com outra coisa. Gostava de longos passeios com o seu cão. Conhecia locais adequados para passear na natureza. Gostava deles. Um dia, alguém lhe dissera que o mesmo endereço… <Continua>

"Hombre con perro nunca supo de la discoteca - Parte 1"

Un hombre que paseaba a su perro con frecuencia jamás habría sabido que había una discoteca en su barrio. Pasó junto a ella, pero solo notó que las ventanas estaban constantemente "cerradas". Probablemente al principio asumió que los residentes no pasaban mucho tiempo en casa porque se habían mudado al extranjero, o no habría sabido si alguien se alojaba en el edificio. Desde fuera, descubrió que las ventanas eran bastante grandes en comparación con las casas de enfrente. De vez en cuando tenía breves conversaciones con los vecinos. No siempre preguntaba por esa zona separada a través de ellos. Si, según él, las ventanas nunca se abrían y no podía oler si la gente tenía problemas para subir las persianas venecianas, algunas de las cuales tenían cortinas, parecía asumir que los residentes no querían ser vistos en público. En el centro había una puerta de madera que, como el resto de la calle, estaba relativamente bien cuidada. El edificio exudaba una atmósfera algo misteriosa que solo podía describir como una "fachada bien cuidada". El perro que paseaba no era suyo. Lo hacía por una conocida. Sacó a pasear al perro a otro sitio, no precisamente cerca de la calle del local. Tampoco tenía ni idea de que estuvieran "organizando" un evento especial. De vez en cuando, la gente entraba al pasar. Cuando brillaba el sol, veía las persianas completamente abiertas. El olor que percibía en la zona tenía una calidad distintiva. Sospechaba que estaban usando un limpiador fuerte para limpiar a fondo la fachada. Las paredes de azulejos tenían un brillo característico. Cerca de su turno, habló con una mujer que le contó que a veces iba al pub y le informó con firmeza que el edificio era frecuentado por hombres. Según la mujer, el lugar de visita ya existía desde hacía tiempo. Iba al pub con algún conocido para relajarse. Le disgustaban los "gestos" de los hombres en la acera. Intentaban silbarle al pasar. Eran hombres de otra etnia. Se sentó en un taburete y pidió una bebida. No se apresuraba a aceptar bebidas de desconocidos. Prefería no tener nada que ver con ellos. Visitaba el lugar con conocidos cuando le convenía. Solo iba a esa zona con algunos amigos cercanos. Le dijo al hombre que el edificio no llamaba la atención al instante. Así entendió su historia sobre las ventanas que solían estar "cerradas". Por las noches, los coches estaban aparcados en la calle y no siempre se veían al día siguiente. Cuando pasaba un transeúnte, apenas se oía ningún ruido. El aislamiento le pareció razonablemente bien diseñado. Como se creaba cierto ambiente por la noche, las "ventanas" impedían que se escapara la luz. La puerta principal permanecía cerrada. La gente podía tardar un rato en salir. La mujer que le informó sobre la ubicación dijo que nunca llamaba la atención. Había tiendas en las inmediaciones, y una calle más adelante conducía a una zona comercial. Había gente de buen aspecto. Las personas sin hogar eran habituales, como en otras partes de la ciudad. Se decía que algunas personas habían revisado los cubos de basura en busca de cubos vacíos con depósitos. El hombre, sentado en una silla frente a ella, escuchaba su historia. Él mismo no tenía ningún deseo de estar cerca de la entrada. Continuó caminando para dedicar su tiempo a otra cosa. Disfrutaba de los largos paseos con su perro. Conocía lugares adecuados para pasear en la naturaleza. Los disfrutaba. Un día, alguien le había dicho que la misma dirección... <Continuará>

« Un homme avec son chien ignorait l'existence d'une boîte de nuit - Partie 1 »

Un homme qui promenait régulièrement son chien n'aurait jamais imaginé qu'une boîte de nuit se trouvait dans son quartier. Il passait devant sans s'en apercevoir, remarquant seulement que les fenêtres étaient constamment « fermées ». Il a probablement supposé que les résidents étaient souvent absents, ayant déménagé à l'étranger, ou bien il ignorait si l'immeuble était occupé. De l'extérieur, il a constaté que les fenêtres étaient assez grandes par rapport aux maisons d'en face. Il engageait parfois de brèves conversations avec ses voisins, sans toutefois leur poser de questions sur cet espace séparé. Si, selon lui, les fenêtres restaient toujours fermées et qu'il ne sentait aucune odeur gênante, notamment si les stores vénitiens, parfois munis de rideaux, étaient difficiles à remonter, il a supposé que les résidents préféraient rester discrets. Au centre se trouvait une porte en bois qui, comme le reste de la rue, était relativement bien entretenue. L'immeuble dégageait une atmosphère un peu mystérieuse, qu'il ne pouvait décrire que comme une « façade impeccable ». Le chien qu'il promenait n'était pas le sien. Il le faisait pour une connaissance. Il promenait le chien ailleurs, pas particulièrement près de l'endroit où se trouvait le pub. Il ignorait également qu'ils « organisaient » un événement spécial. De temps à autre, des gens entraient lorsqu'il passait devant. Quand le soleil brillait, il voyait les volets roulants complètement ouverts. L'odeur qu'il percevait dans le quartier était particulière. Il soupçonnait qu'ils utilisaient un produit nettoyant puissant pour nettoyer la façade en profondeur. Les murs carrelés avaient un éclat caractéristique. À l'approche de son service, il a discuté avec une femme qui lui a dit qu'elle fréquentait parfois le pub et l'a fermement informé que l'établissement était fréquenté par des hommes. D'après elle, ce lieu existait depuis un certain temps. Elle venait au pub avec une connaissance pour se détendre. Elle n'appréciait pas les avances des hommes qui se tenaient sur le trottoir. Ils essayaient de lui siffler dessus à son passage. C'étaient des hommes d'une autre origine ethnique. Elle s'est assise sur un tabouret et a commandé un verre. Elle n'était pas du genre à accepter facilement un verre d'un inconnu. Elle préférait ne pas avoir affaire à eux. Elle s'y rendait avec des connaissances quand cela lui convenait. Elle ne fréquentait ce quartier qu'avec quelques amis proches. Elle expliqua à l'homme que l'immeuble n'était pas immédiatement visible. C'est ainsi qu'elle comprit son histoire concernant les fenêtres régulièrement « fermées ». Le soir, des voitures étaient garées dans la rue et on ne les revoyait pas toujours le lendemain. Lorsqu'un passant s'approchait, on n'entendait presque aucun bruit. Elle trouva l'« isolation » plutôt bien conçue. L'atmosphère du soir étant particulière, les « fenêtres » empêchaient la lumière de s'échapper. La porte d'entrée restait fermée. Il pouvait s'écouler un certain temps avant que les gens ne sortent. La femme qui lui avait indiqué l'emplacement affirma qu'il n'attirait jamais vraiment l'attention. Il y avait des magasins à proximité immédiate, et une rue plus loin menait à une rue commerçante. On y croisait des gens d'apparence respectable. La présence de sans-abri était familière, comme dans d'autres quartiers de la ville. Certains auraient, paraît-il, vérifié les poubelles à la recherche de canettes vides contenant la consigne. L'homme, assis sur une chaise en face d'elle, écoutait son récit. Lui-même n'avait aucune envie de s'attarder près de l'entrée. Il préférait consacrer son « temps » à autre chose. Il aimait les longues promenades avec son chien. Il connaissait des endroits propices à la marche en pleine nature. Il les appréciait. Un jour, quelqu'un d'autre lui avait dit que la même adresse… <À suivre>

"Un uomo con cane non sapeva dell'esistenza di una discoteca - Parte 1"

Un uomo che portava regolarmente a spasso il suo cane non avrebbe mai saputo che nel suo quartiere ci fosse una discoteca. Ci passò davanti, ma notò solo che le finestre erano costantemente "chiuse". Probabilmente inizialmente pensò che i residenti non fossero spesso a casa perché si erano trasferiti all'estero, oppure non poteva sapere se qualcuno alloggiasse nell'edificio. Dall'esterno, scoprì che le finestre erano piuttosto grandi rispetto alle case dall'altra parte della strada. Ogni tanto aveva brevi conversazioni con i vicini. Non sempre chiedeva di quella zona separata tramite loro. Se, secondo lui, le finestre non venivano mai aperte e non riusciva a sentire se le persone avessero difficoltà ad alzare le veneziane, alcune delle quali avevano le tende, sembrava dare per scontato che i residenti non volessero essere visti in pubblico. Al centro c'era una porta di legno che, come il resto della strada, era relativamente ben tenuta. L'edificio emanava un'atmosfera un po' misteriosa che poteva solo descrivere come una "facciata ben tenuta". Il cane che stava portando a spasso non era il suo. Lo faceva per una donna che conosceva. Portava a spasso il cane altrove, non proprio vicino alla strada del locale. Non aveva idea che stessero "organizzando" un evento speciale. Ogni tanto, qualcuno entrava mentre passava. Quando splendeva il sole, vedeva le serrande completamente aperte. L'odore che percepiva nella zona aveva un carattere particolare. Sospettava che stessero usando un detergente forte per pulire a fondo la facciata. Le pareti piastrellate avevano una lucentezza caratteristica. Vicino al suo turno di lavoro, parlò con una donna che gli disse di andare a volte al pub e lo informò con fermezza che l'edificio era frequentato da clienti maschi. Secondo la donna, l'indirizzo di visita esisteva da tempo. Veniva al pub con qualcuno che conosceva per rilassarsi. Non le piacevano i "gesti" degli uomini in piedi sul marciapiede. Cercavano di emettere sibili al suo passaggio. Erano uomini di un'altra etnia. Si sedette su uno sgabello e ordinò da bere. Non era una che accettava volentieri drink dagli sconosciuti. Preferiva non averci niente a che fare. Visitava il posto con i conoscenti ogni volta che le faceva comodo. Veniva in quella zona solo con pochi amici intimi. Disse all'uomo che l'edificio non era immediatamente visibile. Fu così che capì la sua storia sulle finestre regolarmente "chiuse". La sera, le auto erano parcheggiate in strada e non sempre si vedevano il giorno dopo. Quando un passante passava, non si sentiva quasi nessun rumore. Trovò l'"isolamento" ragionevolmente ben progettato. Poiché la sera c'era una certa atmosfera, le "finestre" impedivano alla luce di fuoriuscire. La porta d'ingresso rimaneva chiusa. Ci voleva un po' di tempo prima che la gente uscisse. La donna che lo informò della posizione disse che non aveva mai attirato l'attenzione di nessuno. C'erano negozi nelle immediate vicinanze e una strada più avanti conduceva a una via commerciale. C'erano persone di bell'aspetto. I senzatetto erano familiari, come in varie altre parti della città. Alcuni avevano riferito di aver controllato i bidoni della spazzatura in cerca di bidoni vuoti con cauzione. L'uomo, seduto su una sedia di fronte a lei, ascoltava la sua storia. Lui stesso non aveva alcun desiderio di stare vicino all'ingresso. Proseguì per dedicare il suo "tempo" a qualcos'altro. Gli piacevano le lunghe passeggiate con il suo cane. Conosceva i luoghi adatti per le passeggiate nella natura. Gli piacevano. Un giorno, qualcun altro gli aveva detto che lo stesso indirizzo... <Continua>

«Άντρας με Σκύλο Δεν Ήξερε Ποτέ για το Νυχτερινό Κέντρο - Μέρος 1ο»

Ένας άντρας που έβγαζε βόλτα τακτικά τον σκύλο του δεν θα γνώριζε ποτέ ότι υπήρχε νυχτερινό κέντρο στη γειτονιά του. Πέρασε από εκεί, αλλά παρατήρησε μόνο ότι τα παράθυρα ήταν συνεχώς «κλειστά». Αρχικά πιθανότατα υπέθεσε ότι οι κάτοικοι δεν ήταν πολύ σπίτι επειδή είχαν μετακομίσει στο εξωτερικό, ή ότι δεν θα μπορούσε να ξέρει αν κάποιος έμενε καθόλου στο κτίριο. Από έξω, ανακάλυψε ότι τα παράθυρα ήταν αρκετά μεγάλα σε σύγκριση με τα σπίτια απέναντι από το δρόμο. Περιστασιακά είχε σύντομες συζητήσεις με γείτονες. Δεν ρωτούσε πάντα για αυτόν τον ξεχωριστό χώρο μέσα από αυτά. Αν, σύμφωνα με τον ίδιο, τα παράθυρα δεν άνοιγαν ποτέ και δεν μπορούσε να καταλάβει αν οι άνθρωποι δυσκολεύονταν να σηκώσουν τα βενετσιάνικα στόρια, μερικά από τα οποία είχαν κουρτίνες, φαινόταν να υπέθεσε ότι οι κάτοικοι δεν ήθελαν να τους βλέπουν δημόσια. Στο κέντρο υπήρχε μια ξύλινη πόρτα που, όπως και ο υπόλοιπος δρόμος, ήταν σχετικά καλοδιατηρημένη. Το κτίριο απέπνεε μια κάπως μυστηριώδη ατμόσφαιρα που μπορούσε να περιγράψει μόνο ως «καλοδιατηρημένη πρόσοψη». Ο σκύλος που έβγαζε βόλτα δεν ήταν δικός του. Το έκανε για μια γυναίκα που γνώριζε. Πήγαινε βόλτα τον σκύλο αλλού, όχι ιδιαίτερα κοντά στον δρόμο της τοποθεσίας. Επίσης, δεν είχε ιδέα ότι «οργάνωναν» κάποια ειδική εκδήλωση. Περιστασιακά, έμπαιναν άνθρωποι καθώς περνούσε. Όταν έλαμπε ο ήλιος, έβλεπε τα ρολά εντελώς ανοιχτά. Η μυρωδιά που ανίχνευε στην περιοχή είχε μια ξεχωριστή ποιότητα. Υποψιαζόταν ότι χρησιμοποιούσαν ένα ισχυρό καθαριστικό για να καθαρίσουν σχολαστικά την πρόσοψη. Οι πλακόστρωτοι τοίχοι είχαν μια χαρακτηριστική γυαλάδα. Κοντά στη βάρδιά του, μίλησε με μια γυναίκα που του είπε ότι μερικές φορές πήγαινε στην παμπ και τον ενημέρωσε κατηγορηματικά ότι το κτίριο σύχναζαν άνδρες πελάτες. Σύμφωνα με τη γυναίκα, η διεύθυνση επίσκεψης υπήρχε εδώ και καιρό. Ερχόταν στην παμπ με κάποιον που γνώριζε για να χαλαρώσει. Δεν της άρεσαν οι «χειρονομίες» των ανδρών που στέκονταν στο πεζοδρόμιο. Προσπαθούσαν να της κάνουν συριγμούς καθώς περνούσε. Ήταν άνδρες διαφορετικής εθνικότητας. Κάθισε σε ένα σκαμπό και παρήγγειλε ένα ποτό. Δεν έσπευδε να δεχτεί ποτά από αγνώστους. Προτιμούσε να μην έχει καμία σχέση μαζί τους. Επισκεπτόταν το μέρος με γνωστούς όποτε την βόλευε. Ήρθε σε εκείνη την περιοχή μόνο με λίγους στενούς φίλους. Είπε στον άντρα ότι το κτίριο δεν ήταν άμεσα αντιληπτό. Έτσι κατάλαβε την ιστορία του για τα τακτικά «κλειστά» παράθυρα. Τα βράδια, τα αυτοκίνητα ήταν παρκαρισμένα στο δρόμο και δεν τα έβλεπαν πάντα την επόμενη μέρα. Όταν περνούσε ένας περαστικός, δεν υπήρχαν σχεδόν καθόλου ήχοι. Βρήκε τη «μόνωση» αρκετά καλά σχεδιασμένη. Επειδή υπήρχε μια συγκεκριμένη ατμόσφαιρα το βράδυ, τα «παράθυρα» εμπόδιζαν το φως να διαφύγει. Η μπροστινή πόρτα παρέμενε κλειστή. Μπορεί να χρειαζόταν λίγος χρόνος για να βγουν οι άνθρωποι. Η γυναίκα που τον ενημέρωσε για την τοποθεσία είπε ότι ποτέ δεν τράβηξε την προσοχή κανενός. Υπήρχαν καταστήματα σε άμεση γειτνίαση και ένας δρόμος πιο πέρα ​​οδηγούσε σε έναν εμπορικό δρόμο. Άνθρωποι με καλή εμφάνιση ήταν εκεί. Οι άστεγοι ήταν εξοικειωμένοι, όπως και σε διάφορα άλλα μέρη της πόλης. Κάποιοι άνθρωποι φέρεται να είχαν ελέγξει κάδους απορριμμάτων για άδεια κάδους με υπολείμματα. Ο άντρας, καθισμένος σε μια καρέκλα απέναντί ​​της, άκουσε την ιστορία της. Ο ίδιος δεν είχε καμία επιθυμία να σταθεί ποτέ κοντά στην είσοδο. Συνέχισε να περπατάει για να περάσει τον «χρόνο» του σε κάτι άλλο. Απολάμβανε τις μεγάλες βόλτες με τον σκύλο του. Ήξερε κατάλληλα σημεία για περπάτημα στη φύση. Τα απολάμβανε. Μια μέρα, κάποιος άλλος του είχε πει ότι η ίδια διεύθυνση... <Συνέχεια>

„Mężczyzna z psem nigdy nie wiedział o klubie nocnym – część 1”

Mężczyzna, który regularnie wyprowadzał psa, nigdy nie wiedziałby o istnieniu klubu nocnego w jego okolicy. Przeszedł obok niego, ale zauważył jedynie, że okna były stale „zamknięte”. Prawdopodobnie początkowo założył, że mieszkańcy rzadko bywają w domu, bo wyprowadzili się za granicę, albo że w ogóle nie wiedział, czy ktoś w ogóle przebywa w budynku. Z zewnątrz zauważył, że okna były dość duże w porównaniu z domami po drugiej stronie ulicy. Od czasu do czasu rozmawiał z sąsiadami. Nie zawsze pytał ich o tę wydzieloną część budynku. Jeśli, według niego, okna nigdy nie były otwierane i nie czuł, czy ktoś ma problem z podnoszeniem żaluzji weneckich, z których niektóre miały zasłony, zdawał się zakładać, że mieszkańcy nie chcą być widziani publicznie. Pośrodku znajdowały się drewniane drzwi, które, podobnie jak reszta ulicy, były w stosunkowo dobrym stanie. Budynek emanował nieco tajemniczą atmosferą, którą mógł opisać jedynie jako „dobrze utrzymaną fasadę”. Pies, którego wyprowadzał, nie był jego. Robił to dla kobiety, którą znał. Zabierał psa na spacery gdzie indziej, nie w pobliżu ulicy, przy której znajdował się lokal. Nie miał też pojęcia, że ​​„organizują” jakieś specjalne wydarzenie. Czasami, gdy przechodził obok, wchodzili ludzie. W słoneczne dni widział rolety całkowicie otwarte. Zapach, który wyczuł w okolicy, miał specyficzny charakter. Podejrzewał, że używają silnego środka czyszczącego, aby dokładnie wyczyścić front budynku. Płytki na ścianach miały charakterystyczny połysk. Blisko swojej zmiany rozmawiał z kobietą, która powiedziała mu, że czasami chodzi do pubu i stanowczo poinformowała go, że lokal jest często odwiedzany przez mężczyzn. Według kobiety, adres, pod którym miała się spotkać, istniał już od jakiegoś czasu. Przychodziła do pubu z kimś znajomym, żeby się zrelaksować. Nie lubiła „gestów” mężczyzn stojących na chodniku. Próbowali na nią syczeć, gdy przechodziła. Byli to mężczyźni innej narodowości. Usiadła na stołku i zamówiła drinka. Nie była skora do przyjmowania drinków od nieznajomych. Wolała nie mieć z nimi nic wspólnego. Odwiedzała to miejsce ze znajomymi, kiedy tylko jej to odpowiadało. Przychodziła w tamtą okolicę tylko z kilkoma bliskimi przyjaciółmi. Powiedziała mężczyźnie, że budynek nie rzuca się w oczy od razu. Tak zrozumiała jego opowieść o regularnie „zamykanych” oknach. Wieczorami samochody parkowały na ulicy i nie zawsze były widoczne następnego dnia. Kiedy przechodził obok przechodzień, prawie nie było słychać dźwięków. Uznała, że ​​„izolacja” jest całkiem dobrze zaprojektowana. Ponieważ wieczorem panowała specyficzna atmosfera, „okna” nie przepuszczały światła. Drzwi wejściowe były zamknięte. Wyjście ludzi mogło trochę potrwać. Kobieta, która poinformowała go o tym miejscu, powiedziała, że ​​nigdy nie przyciągało ono niczyjej uwagi. W bezpośrednim sąsiedztwie znajdowały się sklepy, a ulica dalej prowadziła do pasażu handlowego. Byli tam ludzie o dobrej aparycji. Bezdomni byli tu znani, podobnie jak w różnych innych częściach miasta. Podobno niektórzy sprawdzali kosze na śmieci pod kątem pustych pojemników z odpadami. Mężczyzna, siedzący na krześle naprzeciwko niej, słuchał jej opowieści. Sam nie miał ochoty stać przy wejściu. Poszedł dalej, żeby spędzić swój „czas” na czymś innym. Lubił długie spacery z psem. Znał odpowiednie miejsca do spacerów na łonie natury. Lubił je. Pewnego dnia ktoś inny powiedział mu, że ten sam adres… <Ciąg dalszy nastąpi>

„Мъж с куче никога не е знаел за нощен клуб - Част 1“

Мъж, който редовно разхожда кучето си, никога не би разбрал, че в квартала му има нощен клуб. Той го подминава, но забелязва само, че прозорците са постоянно „затворени“. Вероятно първоначално е предположил, че жителите не са много вкъщи, защото са се преместили в чужбина, или изобщо не е могъл да знае дали някой отсяда в сградата. Отвън е открил, че прозорците са доста големи в сравнение с къщите отсреща. От време на време е водил кратки разговори със съседите. Не винаги е питал за тази отделна зона през тях. Ако според него прозорците никога не са били отваряни и не е можел да усети дали хората имат проблеми с повдигането на венецианските щори, някои от които са имали пердета, той сякаш е предполагал, че жителите не искат да бъдат виждани публично. В центъра е имало дървена врата, която, както и останалата част от улицата, е била сравнително добре поддържана. Сградата е излъчвала донякъде мистериозна атмосфера, която той можел да опише само като „добре поддържана фасада“. Кучето, което разхождал, не е било негово. Правел го е за жена, която познавал. Той разхождаше кучето другаде, не особено близо до улицата, където се намираше мястото. Освен това нямаше представа, че „организират“ специално събитие. Понякога, докато минаваше, хора влизаха. Когато слънцето грееше, виждаше ролетните щори напълно отворени. Миризмата, която усещаше в района, имаше отличителен блясък. Подозираше, че използват силен почистващ препарат, за да почистят старателно фасадата. Стените с плочки имаха характерен блясък. Близо до смяната си той разговаря с жена, която му казала, че понякога ходи в кръчмата и категорично го уведомила, че сградата се посещава от мъже клиенти. Според жената адресът за посещение съществува от известно време. Тя идвала в кръчмата с някой познат, за да се отпусне. Не харесвала „жестовете“ на мъжете, стоящи на тротоара. Те се опитвали да издават съскащи звуци към нея, докато минавала. Бяха мъже от различен етнос. Тя седнала на столче и си поръчала питие. Не приемала бързо напитки от непознати. Предпочитала да няма нищо общо с тях. Посещавала мястото с познати, когато ѝ било удобно. Тя дошла в този район само с няколко близки приятели. Казала на мъжа, че сградата не се забелязва веднага. Така разбрала историята му за редовно „затваряните“ прозорци. Вечер колите били паркирани на улицата и не винаги се виждали на следващия ден. Когато минувач минавал, почти нямало звуци. Тя намерила „изолацията“ за сравнително добре проектирана. Тъй като вечер имало определена атмосфера, „прозорците“ не позволявали на светлината да излиза. Входната врата оставала затворена. Можело да отнеме известно време, докато хората излязат. Жената, която го информирала за местоположението, казала, че никога не е привличало нечие внимание. В непосредствена близост имало магазини, а по-нататък улица водела до търговска улица. Там имало хора с добър външен вид. Бездомните били познати, както и в различни други части на града. Някои хора били проверявали кофите за боклук за празни кофи с депозити. Мъжът, седнал на стол срещу нея, изслушал историята ѝ. Самият той нямал желание никога да стои близо до входа. Той тръгнал, за да прекара „времето“ си с нещо друго. Той се наслаждаваше на дългите разходки с кучето си. Знаеше подходящи места за разходка сред природата. Харесваше им се. Един ден някой друг му беше казал, че същият адрес… <Следва продължение>

"Čovjek sa psom nikad nije znao za noćni klub - 1. dio"

Čovjek koji je redovito šetao svog psa nikad ne bi znao da u njegovom susjedstvu postoji noćni klub. Prošao je pored njega, ali je samo primijetio da su prozori stalno "zatvoreni". Vjerojatno je u početku pretpostavio da stanari nisu puno kod kuće jer su se preselili u inozemstvo, ili nije mogao znati boravi li itko u zgradi. Izvana je otkrio da su prozori prilično veliki u usporedbi s kućama preko puta ulice. Povremeno je kratko razgovarao sa susjedima. Nije uvijek pitao za taj odvojeni prostor kroz njih. Ako se, prema njegovim riječima, prozori nikada nisu otvarali i nije mogao namirisati imaju li ljudi problema s podizanjem venecijanskih žaluzina, od kojih su neke imale zavjese, činilo se da pretpostavlja da stanari ne žele biti viđeni u javnosti. U sredini su bila drvena vrata koja su, kao i ostatak ulice, bila relativno dobro održavana. Zgrada je odisala pomalo tajanstvenom atmosferom koju je mogao opisati samo kao "dobro održavanu fasadu". Pas kojeg je šetao nije bio njegov. Radio je to za ženu koju je poznavao. Psa je šetao negdje drugdje, ne baš blizu ulice na kojoj se nalazila lokacija. Također nije imao pojma da "organiziraju" poseban događaj. Povremeno bi ljudi ulazili dok je prolazio. Kad bi sunce sjalo, vidio bi rolete potpuno otvorene. Miris koji je osjetio u tom području imao je posebnu kvalitetu. Sumnjao je da koriste jako sredstvo za čišćenje kako bi temeljito očistili pročelje. Pločice na zidovima imale su karakterističan sjaj. Blizu svoje smjene razgovarao je sa ženom koja mu je rekla da ponekad ide u pub i odlučno ga je obavijestila da zgradu posjećuju muški gosti. Prema riječima žene, adresa za posjete postoji već neko vrijeme. Dolazila bi u pub s nekim koga poznaje kako bi se opustila. Nisu joj se svidjele "geste" muškaraca koji stoje na pločniku. Pokušavali su joj siktati dok je prolazila. Bili su to muškarci druge etničke pripadnosti. Spustila se na stolac i naručila piće. Nije brzo prihvaćala pića od stranaca. Radije nije htjela imati ništa s njima. Posjećivala je to mjesto s poznanicima kad god bi joj to odgovaralo. Došla je u to područje samo s nekoliko bliskih prijatelja. Rekla je muškarcu da zgrada nije odmah uočljiva. Tako je shvatila njegovu priču o redovito "zatvorenim" prozorima. Navečer su automobili bili parkirani na ulici i nisu se uvijek vidjeli sljedeći dan. Kad bi prolaznik prošao, gotovo da nije bilo zvukova. Smatrala je da je "izolacija" prilično dobro osmišljena. Budući da je navečer vladala određena atmosfera, "prozori" su sprječavali prodiranje svjetlosti. Ulazna vrata su ostala zatvorena. Ljudima je moglo trebati neko vrijeme da izađu. Žena koja ga je obavijestila o lokaciji rekla je da nikada nije privlačila ničiju pažnju. U neposrednoj blizini bile su trgovine, a ulica dalje vodila je do trgovačke ulice. Bilo je tamo ljudi lijepog izgleda. Beskućnici su bili poznati, kao i u raznim drugim dijelovima grada. Neki su ljudi navodno provjeravali kante za smeće tražeći prazne kante s depozitima. Muškarac, sjedeći na stolici nasuprot nje, slušao je njezinu priču. On sam nije imao želju ikada stajati blizu ulaza. Prošetao je dalje kako bi svoje "vrijeme" proveo na nečem drugom. Uživao je u dugim šetnjama sa svojim psom. Znao je prikladna mjesta za šetnju u prirodi. Uživao je u njima. Jednog dana, netko mu je rekao da je ista adresa… <Nastavak slijedi>

"Čovjek sa psom nikad nije znao za noćni klub - 1. dio"

Čovjek koji je redovno šetao svog psa nikada ne bi znao da u njegovom susjedstvu postoji noćni klub. Prošao je pored njega, ali je samo primijetio da su prozori stalno "zatvoreni". Vjerovatno je u početku pretpostavio da stanari nisu često kod kuće jer su se preselili u inostranstvo, ili nije mogao znati da li iko uopšte boravi u zgradi. Spolja je otkrio da su prozori prilično veliki u poređenju sa kućama preko puta ulice. Povremeno je vodio kratke razgovore sa komšijama. Nije uvijek pitao za taj odvojeni prostor kroz njih. Ako, prema njegovim riječima, prozori nikada nisu otvarani i nije mogao namirisati da li ljudi imaju problema sa podizanjem venecijanera, od kojih su neki imali zavjese, činilo se da pretpostavlja da stanari ne žele da budu viđeni u javnosti. U sredini su bila drvena vrata koja su, kao i ostatak ulice, bila relativno dobro održavana. Zgrada je odisala pomalo misterioznom atmosferom koju je mogao opisati samo kao "dobro održavanu fasadu". Pas kojeg je šetao nije bio njegov. Radio je to zbog žene koju je poznavao. Psa je šetao negdje drugdje, ne baš blizu ulice na kojoj se nalazila lokacija. Također nije imao pojma da "organiziraju" poseban događaj. Povremeno bi ljudi ulazili dok je prolazio. Kad bi sunce sijalo, vidio bi roletne potpuno otvorene. Miris koji je osjetio u tom području imao je specifičan miris. Sumnjao je da koriste jako sredstvo za čišćenje kako bi temeljito očistili prednji dio. Pločice na zidovima imale su karakterističan sjaj. Blizu svoje smjene razgovarao je sa ženom koja mu je rekla da ponekad ide u pub i odlučno ga je obavijestila da zgradu posjećuju muški gosti. Prema riječima žene, adresa za posjete postoji već neko vrijeme. Dolazila bi u pub s nekim koga poznaje da se opusti. Nisu joj se svidjeli "gestovi" muškaraca koji stoje na pločniku. Pokušavali su joj siktati dok je prolazila. Bili su to muškarci druge etničke pripadnosti. Spustila se na stolicu i naručila piće. Nije brzo prihvatala piće od stranaca. Više je voljela da nema ništa s njima. Posjećivala je to mjesto s poznanicima kad god bi joj to odgovaralo. Došla je u taj kraj samo s nekoliko bliskih prijatelja. Rekla je čovjeku da zgrada nije odmah uočljiva. Tako je shvatila njegovu priču o redovno "zatvorenim" prozorima. Uveče su automobili bili parkirani na ulici i nisu se uvijek vidjeli sljedećeg dana. Kada bi prolaznik prošao, gotovo da nije bilo zvukova. Smatrala je da je "izolacija" prilično dobro osmišljena. Budući da je uveče vladala određena atmosfera, "prozori" su sprječavali prodiranje svjetlosti. Ulazna vrata su ostajala zatvorena. Ljudima je moglo trebati neko vrijeme da izađu. Žena koja ga je obavijestila o lokaciji rekla je da nikada nije privlačila ničiju pažnju. U neposrednoj blizini su bile trgovine, a ulica dalje vodila je do trgovačke ulice. Bilo je tamo ljudi lijepog izgleda. Beskućnici su bili poznati, kao i u raznim drugim dijelovima grada. Neki ljudi su navodno provjeravali kante za smeće tražeći prazne kante s depozitima. Čovjek, sjedeći na stolici nasuprot nje, slušao je njenu priču. On sam nije imao želju da ikada stoji blizu ulaza. Prošetao je dalje da svoje "vrijeme" provede na nečem drugom. Uživao je u dugim šetnjama sa svojim psom. Znao je prikladna mjesta za šetnju u prirodi. Uživao je u njima. Jednog dana, neko drugi mu je rekao da je ista adresa… <Nastavak slijedi>

„A kutyás férfi sosem tudott a szórakozóhelyről – 1. rész”

Egy férfi, aki rendszeresen sétáltatta a kutyáját, soha nem tudta volna, hogy van egy szórakozóhely a környéken. Elsétált mellette, de csak azt vette észre, hogy az ablakok folyamatosan „zárva” vannak. Valószínűleg kezdetben azt feltételezte, hogy a lakók nem sokat vannak otthon, mert külföldre költöztek, vagy azt sem tudhatta, hogy egyáltalán tartózkodik-e valaki az épületben. Kívülről felfedezte, hogy az ablakok meglehetősen nagyok a szemközti házakhoz képest. Időnként rövid beszélgetéseket folytatott a szomszédokkal. Nem mindig kérdezősködött rajtuk keresztül arról a különálló területről. Ha – állítása szerint – az ablakokat soha nem nyitották ki, és nem érezte, hogy az embereknek gondjuk van-e a reluxa felhúzásával, amelyek közül néhányon függöny is volt, úgy tűnt, feltételezte, hogy a lakók nem akarnak nyilvánosan látszani. Középen egy faajtó állt, amely – az utca többi részéhez hasonlóan – viszonylag jól karbantartott volt. Az épület némileg titokzatos hangulatot árasztott, amit csak „jól karbantartott homlokzatként” tudott leírni. A kutya, amit sétáltatott, nem az övé volt. Egy ismerős nőért tette. Máshová vitte sétálni a kutyát, nem igazán a helyszín utcájának közelébe. Fogalma sem volt arról, hogy valami különleges eseményt "szerveznek". Időnként emberek jöttek be, amikor elment mellette. Amikor sütött a nap, látta, hogy a redőnyök teljesen nyitva vannak. A környéken érzett szagnak határozott jellege volt. Gyanította, hogy erős tisztítószert használnak a homlokzat alapos tisztítására. A csempézett falaknak jellegzetes fényük volt. Műszakja közelében beszélt egy nővel, aki azt mondta neki, hogy néha elmegy a kocsmába, és határozottan közölte, hogy az épületet férfi vendégek látogatják. A nő szerint a látogatási cím már egy ideje létezett. Valakivel ismerőssel jött a kocsmába, hogy kikapcsolódjon. Nem szerette a járdán álló férfiak "gesztusait". Megpróbáltak sziszegő hangokat kiadni neki, amikor elment mellette. Más etnikumú férfiak voltak. Leült egy székre, és rendelt egy italt. Nem volt gyors elfogadni az italokat idegenektől. Inkább nem akart semmi köze hozzájuk. Ismerőseivel látogatta a helyet, amikor csak kedve tartotta. Csak néhány közeli barátjával járt arra a környékre. Azt mondta a férfinak, hogy az épület nem volt azonnal feltűnő. Így értette a történetét a rendszeresen „csukott” ablakokról. Esténként az autók az utcán parkoltak, és másnap nem mindig látták őket. Amikor egy járókelő elment mellettük, alig hallatszott valami hang. A „szigetelést” meglehetősen jól megtervezettnek találta. Mivel este egy bizonyos hangulat uralkodott, az „ablakok” megakadályozták a fény kiszökését. A bejárati ajtó zárva maradt. Eltarthat egy ideig, mire az emberek kijutottak. A nő, aki tájékoztatta a helyszínről, azt mondta, hogy soha nem keltette fel igazán senkinek a figyelmét. A közvetlen közelben üzletek voltak, és egy távolabbi utca egy bevásárlóutcába vezetett. Jóképű emberek jártak ott. A hajléktalanok ismerősek voltak, akárcsak a város más részein. Állítólag néhányan átnézték a szemeteskukákat üres, betétekkel teli kukák után kutatva. A férfi, aki egy széken ült vele szemben, hallgatta a történetét. Neki magának semmi kedve nem volt a bejárat közelében állni. Továbbment, hogy az „idejét” valami mással töltse. Élvezte a hosszú sétákat a kutyájával. Ismert alkalmas sétahelyeket a természetben. Élvezte őket. Egy nap valaki más azt mondta neki, hogy ugyanaz a cím… <Folytatás következik>

„Bărbatul cu câinele nu știa niciodată despre clubul de noapte - Partea 1”

Un bărbat care își plimba regulat câinele nu ar fi știut niciodată că există un club de noapte în cartierul său. A trecut pe lângă el, dar a observat doar că ferestrele erau constant „închise”. Probabil că inițial a presupus că locuitorii nu erau prea mult acasă pentru că se mutaseră în străinătate sau nu putea ști dacă cineva stătea în clădire. Din exterior, a descoperit că ferestrele erau destul de mari în comparație cu casele de peste drum. Ocazional, avea scurte conversații cu vecinii. Nu întreba întotdeauna despre acea zonă separată prin ele. Dacă, potrivit lui, ferestrele nu erau niciodată deschise și nu putea simți dacă oamenii aveau probleme cu ridicarea jaluzelelor venețiene, dintre care unele aveau perdele, părea să presupună că locuitorii nu voiau să fie văzuți în public. În centru se afla o ușă de lemn care, la fel ca restul străzii, era relativ bine întreținută. Clădirea emana o atmosferă oarecum misterioasă pe care o putea descrie doar ca o „fațadă bine întreținută”. Câinele pe care îl plimba nu era al lui. O făcea pentru o femeie pe care o cunoștea. A plimbat câinele în altă parte, nu neapărat pe strada locației. De asemenea, nu avea nicio idee că „organizau” un eveniment special. Ocazional, oamenii intrau în timp ce trecea pe acolo. Când soarele strălucea, vedea obloanele complet deschise. Mirosul pe care l-a detectat în zonă avea o calitate distinctă. Bănuia că foloseau un agent de curățare puternic pentru a curăța temeinic fațada. Pereții placați cu gresie aveau un luciu caracteristic. În apropierea turei sale, a vorbit cu o femeie care i-a spus că mergea uneori la pub și l-a informat ferm că clădirea era frecventată de clienți bărbați. Potrivit femeii, adresa de vizită exista de ceva vreme. Ea venea la pub cu cineva cunoscut pentru a se relaxa. Nu-i plăceau „gesturile” bărbaților care stăteau pe trotuar. Încercau să scoată șuierături la ea în timp ce trecea. Erau bărbați de altă etnie. S-a așezat pe un scaun și a comandat o băutură. Nu accepta repede băuturi de la străini. Prefera să nu aibă nimic de-a face cu ei. Vizita locul cu cunoștințe ori de câte ori îi convenia. Ea a venit în acea zonă doar cu câțiva prieteni apropiați. I-a spus bărbatului că clădirea nu era imediat vizibilă. Așa a înțeles povestea lui despre ferestrele „închise” în mod regulat. Seara, mașinile erau parcate pe stradă și nu erau întotdeauna văzute a doua zi. Când trecea un trecător, aproape că nu se auzea niciun sunet. A considerat „izolația” destul de bine concepută. Deoarece exista o anumită atmosferă seara, „ferestrele” împiedicau lumina să scape. Ușa din față rămânea închisă. Putea dura ceva timp până când oamenii ieșeau. Femeia care l-a informat despre locație a spus că nu a atras niciodată atenția cuiva. Erau magazine în imediata apropiere, iar o stradă mai departe ducea la o stradă comercială. Se aflau oameni cu o înfățișare plăcută acolo. Persoanele fără adăpost erau familiare, ca în diverse alte părți ale orașului. Se pare că unii oameni verificaseră coșurile de gunoi goale cu depozite. Bărbatul, așezat pe un scaun vizavi de ea, i-a ascultat povestea. El însuși nu avea nicio dorință să stea vreodată lângă intrare. A mers mai departe pentru a-și petrece „timpul” cu altceva. Îi plăceau plimbările lungi cu câinele său. Cunoștea locuri potrivite pentru plimbări în natură. Îi plăceau. Într-o zi, altcineva îi spusese că aceeași adresă… <Va urma>

„Muž se psem nikdy nevěděl o nočním klubu – 1. část“

Muž, který pravidelně venčil svého psa, by nikdy nevěděl, že v jeho sousedství je noční klub. Prošel kolem něj, ale všiml si jen toho, že okna jsou neustále „zavřená“. Pravděpodobně zpočátku předpokládal, že obyvatelé nejsou moc doma, protože se přestěhovali do zahraničí, nebo nemohl vědět, jestli v budově vůbec někdo bydlí. Zvenku zjistil, že okna jsou ve srovnání s domy naproti docela velká. Občas si krátce povídal se sousedy. Ne vždy se přes ně ptal na onu oddělenou oblast. Pokud podle něj okna nikdy nebyla otevřená a nemohl vycítit, zda lidé mají potíže se zvednutím benátských žaluzií, z nichž některé měly závěsy, zdálo se, že předpokládá, že obyvatelé nechtějí být viděni na veřejnosti. Uprostřed byly dřevěné dveře, které byly stejně jako zbytek ulice relativně dobře udržované. Budova vyzařovala poněkud tajemnou atmosféru, kterou mohl popsat jen jako „dobře udržovanou fasádu“. Pes, kterého venčil, nebyl jeho. Dělal to pro ženu, kterou znal. Vzal psa na procházky jinam, ne zrovna blízko ulice, kde se místo konání nacházelo. Také neměl tušení, že „organizují“ nějakou speciální akci. Občas se stalo, že lidé vešli, když procházel kolem. Když svítilo slunce, viděl, že jsou rolety plně otevřené. Zápach, který v okolí cítil, měl specifickou kvalitu. Měl podezření, že používají silný čisticí prostředek k důkladnému čištění průčelí. Obložené stěny měly charakteristický lesk. Poblíž své směny mluvil se ženou, která mu řekla, že občas chodí do hospody, a důrazně ho informovala, že budovu navštěvují mužští zákazníci. Podle ženy adresa pro návštěvníky existuje už nějakou dobu. Chodila do hospody s někým známým, aby si odpočinula. Nelíbila se jí „gesta“ mužů stojících na chodníku. Když procházela kolem, snažili se na ni syčet. Byli to muži jiné etnické příslušnosti. Sedla si na stoličku a objednala si drink. Nebyla ochotná přijímat drinky od cizích lidí. Raději s nimi neměla nic společného. Navštěvovala podnik se známými, kdykoli se jí to hodilo. Do té oblasti přišla jen s několika blízkými přáteli. Řekla muži, že budova není hned nápadná. Tak pochopila jeho příběh o pravidelně „zavřených“ oknech. Večer stála auta zaparkovaná na ulici a druhý den je nebylo vždy vidět. Když kolem prošel kolemjdoucí, nebyly slyšet téměř žádné zvuky. „Izolace“ jí připadala docela dobře navržená. Protože večer tam panovala určitá atmosféra, „okna“ bránila úniku světla. Vchodové dveře zůstávaly zavřené. Než se lidé dostali ven, mohlo chvíli trvat. Žena, která ho o místě informovala, řekla, že to nikdy nikoho moc nepoutalo. V bezprostřední blízkosti byly obchody a ulice dál vedla k nákupní třídě. Byli tam lidé hezkého vzhledu. Bezdomovci byli známí, stejně jako v různých jiných částech města. Někteří lidé údajně kontrolovali popelnice, zda v nich nejsou prázdné popelnice se zálohami. Muž, sedící na židli naproti ní, si její příběh vyslechl. Sám neměl chuť někdy stát poblíž vchodu. Šel dál, aby svůj „čas“ strávil něčím jiným. Užíval si dlouhé procházky se svým psem. Znal vhodná místa na procházky v přírodě. Užíval si je. Jednoho dne mu někdo jiný řekl, že stejná adresa… <Pokračování nabude>

„Muž so psom nikdy nevedel o nočnom klube – 1. časť“

Muž, ktorý pravidelne venčil svojho psa, by nikdy nevedel, že v jeho susedstve je nočný klub. Prešiel okolo neho, ale všimol si len, že okná boli neustále „zatvorené“. Pravdepodobne spočiatku predpokladal, že obyvatelia nie sú doma veľa, pretože sa presťahovali do zahraničia, alebo nemohol vedieť, či v budove vôbec niekto býva. Zvonku zistil, že okná sú v porovnaní s domami oproti ulici dosť veľké. Občas mal krátke rozhovory so susedmi. Nie vždy sa cez ne pýtal na túto samostatnú oblasť. Ak podľa neho okná nikdy neboli otvorené a nemohol cítiť, či ľudia majú problém so zdvihnutím žalúzií, z ktorých niektoré mali závesy, zdalo sa, že predpokladá, že obyvatelia nechcú byť videní na verejnosti. V strede boli drevené dvere, ktoré boli, rovnako ako zvyšok ulice, relatívne dobre udržiavané. Budova vyžarovala trochu tajomnú atmosféru, ktorú mohol opísať len ako „dobre udržiavanú fasádu“. Pes, ktorého venčil, nebol jeho. Robil to pre ženu, ktorú poznal. Bral psa na prechádzky inde, nie zvlášť blízko ulice, kde sa nachádzalo miesto konania. Tiež netušil, že „organizujú“ špeciálnu udalosť. Občas, keď prechádzal okolo, ľudia vošli dnu. Keď svietilo slnko, videl rolety úplne otvorené. Zápach, ktorý v okolí cítil, mal zreteľný charakter. Podozrieval, že na dôkladné čistenie fasády používajú silný čistiaci prostriedok. Obkladané steny mali charakteristický lesk. Blízko svojej zmeny sa rozprával so ženou, ktorá mu povedala, že niekedy chodí do krčmy, a dôrazne ho informovala, že budovu navštevujú mužskí zákazníci. Podľa ženy táto adresa existuje už nejaký čas. Do krčmy chodievala s niekým známym, aby si oddýchla. Nepáčili sa jej „gestá“ mužov stojacich na chodníku. Keď prechádzala okolo, snažili sa na ňu vydávať syčivé zvuky. Boli to muži inej etnickej príslušnosti. Sadla si na stoličku a objednala si drink. Neprijímala rýchlo drinky od cudzích ľudí. Radšej s nimi nemala nič spoločné. Navštevovala podnik so známymi, kedykoľvek jej to vyhovovalo. Do tej oblasti prišla len s niekoľkými blízkymi priateľmi. Povedala mužovi, že budova nie je hneď viditeľná. Takto pochopila jeho príbeh o pravidelne „zatvorených“ oknách. Večer boli na ulici zaparkované autá a na druhý deň ich nebolo vždy vidieť. Keď okoloidúci prechádzal, takmer nebolo počuť žiadne zvuky. „Izoláciu“ považovala za pomerne dobre navrhnutú. Keďže večer tam panovala určitá atmosféra, „okná“ bránili úniku svetla. Vchodové dvere zostávali zatvorené. Mohlo chvíľu trvať, kým sa ľudia dostali von. Žena, ktorá ho informovala o mieste, povedala, že nikdy nikoho veľmi nepritiahla pozornosť. V bezprostrednej blízkosti boli obchody a ulica ďalej viedla k nákupnej ulici. Boli tam ľudia dobrého vzhľadu. Bezdomovci boli známi, rovnako ako v rôznych iných častiach mesta. Niektorí ľudia údajne kontrolovali smetné koše, či v nich nie sú prázdne plechovky so zálohami. Muž, sediaci na stoličke oproti nej, si vypočul jej príbeh. Sám nemal chuť niekedy stáť pri vchode. Odišiel ďalej, aby strávil svoj „čas“ niečím iným. Užíval si dlhé prechádzky so svojím psom. Poznal vhodné miesta na prechádzky v prírode. Užíval si ich. Jedného dňa mu niekto iný povedal, že tá istá adresa… <Pokračovanie nabudúce>

"Moški s psom ni nikoli vedel za nočni klub - 1. del"

Moški, ki je redno sprehajal svojega psa, ne bi nikoli vedel, da je v njegovi soseski nočni klub. Šel je mimo njega, a je opazil le, da so okna nenehno "zaprta". Verjetno je sprva domneval, da stanovalci niso veliko doma, ker so se preselili v tujino, ali pa sploh ni mogel vedeti, ali kdo biva v stavbi. Od zunaj je ugotovil, da so okna precej velika v primerjavi s hišami na drugi strani ulice. Občasno se je na kratko pogovarjal s sosedi. Skozinje ni vedno spraševal o tem ločenem prostoru. Če po njegovih besedah ​​okna niso bila nikoli odprta in ni mogel zavohati, ali imajo ljudje težave z dvigovanjem beneških žaluzij, od katerih so nekatere imele zavese, se je zdelo, da domneva, da stanovalci ne želijo biti vidni v javnosti. Na sredini so bila lesena vrata, ki so bila, tako kot preostali del ulice, relativno dobro vzdrževana. Stavba je izžarevala nekoliko skrivnostno vzdušje, ki ga je lahko opisal le kot "dobro vzdrževano fasado". Pes, ki ga je sprehajal, ni bil njegov. To je počel za žensko, ki jo je poznal. Psa je peljal na sprehode drugam, ne ravno blizu ulice, kjer se je nahajala lokacija. Prav tako ni imel pojma, da "organizirajo" poseben dogodek. Občasno so ljudje vstopili, ko je šel mimo. Ko je sijalo sonce, je videl, da so rolete popolnoma odprte. Vonj, ki ga je zaznal v okolici, je imel izrazit vonj. Sumil je, da uporabljajo močno čistilo za temeljito čiščenje fasade. Stene s ploščicami so imele značilen lesk. Blizu svoje izmene se je pogovarjal z žensko, ki mu je povedala, da včasih hodi v pub, in mu odločno sporočila, da stavbo obiskujejo moški gostje. Po besedah ​​ženske je naslov za obisk obstajal že nekaj časa. V pub je prišla z nekom, ki ga je poznala, da bi se sprostila. Niso ji bile všeč "kretnje" moških, ki so stali na pločniku. Ko je šla mimo, so poskušali sikati. Bili so moški druge etnične pripadnosti. Usedla se je na stolček in naročila pijačo. Ni bila hitra pri sprejemanju pijače od neznancev. Raje ni imela ničesar z njimi. Lokal je obiskovala z znanci, kadar koli ji je ustrezalo. Na to območje je prišla le z nekaj bližnjimi prijatelji. Moškemu je povedala, da stavba ni bila takoj opazna. Tako je razumela njegovo zgodbo o redno "zaprtih" oknih. Zvečer so bili avtomobili parkirani na ulici in jih naslednji dan ni bilo vedno videti. Ko je mimoidoči šel mimo, ni bilo skoraj nobenega zvoka. Zdelo se ji je, da je "izolacija" dokaj dobro zasnovana. Ker je bilo zvečer določeno vzdušje, so "okna" preprečevala uhajanje svetlobe. Vhodna vrata so ostala zaprta. Lahko je trajalo nekaj časa, da so ljudje prišli ven. Ženska, ki ga je obvestila o lokaciji, je povedala, da nikoli ni pritegnila nikogaršnje pozornosti. V neposredni bližini so bile trgovine, ulica naprej pa je vodila do nakupovalne ulice. Tam so bili ljudje lepega videza. Brezdomci so bili znani, tako kot v različnih drugih delih mesta. Nekateri ljudje so menda preverjali smetnjake za prazne koše z odloženimi odpadki. Moški, ki je sedel na stolu nasproti nje, je poslušal njeno zgodbo. Sam ni imel želje, da bi kdaj stal blizu vhoda. Odšel je naprej, da bi svoj "čas" porabil za kaj drugega. Užival je v dolgih sprehodih s svojim psom. Poznal je primerna mesta za sprehode v naravi. Užival je v njih. Nekega dne mu je nekdo drug povedal, da je isti naslov ... <Nadaljevanje sledi>

«Շան հետ տղամարդը երբեք չգիտեր գիշերային ակումբի մասին - Մաս 1»

Մարդը, ով պարբերաբար զբոսանքի էր հանում իր շանը, երբեք չէր իմանա, որ իր թաղամասում գիշերային ակումբ կա։ Նա անցավ դրա կողքով, բայց միայն նկատեց, որ պատուհանները անընդհատ «փակ» էին։ Նա, հավանաբար, սկզբում ենթադրեց, որ բնակիչները տանը շատ չեն լինում, քանի որ տեղափոխվել էին արտասահման, կամ չէր կարող իմանալ, թե արդյոք շենքում որևէ մեկը մնում է։ Արտաքինից նա հայտնաբերեց, որ պատուհանները բավականին մեծ էին փողոցի մյուս կողմի տների համեմատ։ Նա երբեմն կարճ զրույցներ էր ունենում հարևանների հետ։ Նա միշտ չէր հարցնում այդ առանձին տարածքի մասին դրանց միջով։ Եթե, ըստ նրա, պատուհանները երբեք չէին բացվում, և նա չէր կարողանում զգալ, թե արդյոք մարդիկ դժվարանում էին բարձրացնել վենետիկյան վարագույրները, որոնցից մի քանիսը վարագույրներ ունեին, նա, կարծես, ենթադրում էր, որ բնակիչները չէին ուզում երևալ հանրության մեջ։ Կենտրոնում փայտե դուռ կար, որը, ինչպես փողոցի մնացած մասը, համեմատաբար լավ պահպանված էր։ Շենքը ճառագում էր մի փոքր խորհրդավոր մթնոլորտ, որը նա կարող էր նկարագրել միայն որպես «լավ պահպանված ճակատ»։ Շունը, որին նա զբոսանքի էր հանում, իրենը չէր։ Նա դա անում էր մի կնոջ համար, որը ճանաչում էր։ Նա շանը զբոսանքի էր տանում այլուր, ոչ այնքան մոտ այդ վայրի փողոցին։ Նա նաև պատկերացում չուներ, որ նրանք «կազմակերպում» էին որևէ հատուկ միջոցառում։ Երբեմն մարդիկ մտնում էին, երբ նա անցնում էր։ Երբ արևը շողում էր, նա տեսնում էր, որ գլանաձև վարագույրները լիովին բաց են։ Տարածքում նրա կողմից զգացված հոտը յուրահատուկ որակ ուներ։ Նա կասկածում էր, որ նրանք օգտագործում են ուժեղ մաքրող միջոց՝ ճակատը մանրակրկիտ մաքրելու համար։ Սալիկապատ պատերը բնորոշ փայլ ունեին։ Իր հերթափոխի մոտ նա խոսեց մի կնոջ հետ, որը նրան ասաց, որ երբեմն գնում է պանդոկ և վճռականորեն տեղեկացրեց, որ շենքում հաճախ են լինում տղամարդ հաճախորդներ։ Կնոջ խոսքով՝ այցելության հասցեն որոշ ժամանակ գոյություն ուներ։ Նա պանդոկ էր գալիս իր ծանոթի հետ՝ հանգստանալու համար։ Նրան դուր չէին գալիս մայթեզրին կանգնած տղամարդկանց «ժեստերը»։ Նրանք փորձում էին սուլոցներ հանել նրա վրա, երբ նա անցնում էր նրա մոտ։ Նրանք այլ ազգության տղամարդիկ էին։ Նա նստեց աթոռակի վրա և պատվիրեց խմիչք։ Նա չէր շտապում անծանոթներից խմիչքներ ընդունել։ Նա նախընտրում էր նրանց հետ որևէ կապ չունենալ։ Նա այցելում էր այդ վայրը ծանոթների հետ, երբ իրեն հարմար էր։ Նա այդ տարածք էր եկել միայն մի քանի մտերիմ ընկերների հետ։ Նա տղամարդուն ասաց, որ շենքը անմիջապես նկատելի չէր։ Ահա թե ինչպես էր նա հասկանում նրա պատմությունը պարբերաբար «փակ» պատուհանների մասին։ Երեկոյան փողոցում մեքենաներ էին կայանում, և հաջորդ օրը դրանք միշտ չէ, որ երևում էին։ Երբ անցորդ էր անցնում, գրեթե ձայներ չէին լսվում։ Նա «մեկուսացումը» բավականին լավ էր նախագծված համարում։ Քանի որ երեկոյան որոշակի մթնոլորտ էր տիրում, «պատուհանները» թույլ չէին տալիս լույսին դուրս գալ։ Մուտքի դուռը փակ էր մնում։ Մարդկանց դուրս գալու համար որոշ ժամանակ կարող էր պահանջվել։ Կինը, որը նրան տեղեկացրել էր տեղանքի մասին, ասաց, որ այն երբեք ոչ մեկի ուշադրությունը չի գրավել։ Անմիջապես մոտակայքում խանութներ կային, իսկ ավելի հեռու գտնվող փողոցը տանում էր դեպի առևտրի փողոց։ Այնտեղ լավ տեսք ունեցող մարդիկ կային։ Անօթևան մարդիկ ծանոթ էին, ինչպես քաղաքի տարբեր այլ մասերում։ Որոշ մարդիկ, ըստ լուրերի, ստուգել էին աղբամանները՝ դատարկ տարաների համար, որոնք լի էին նստվածքներով։ Տղամարդը, նստած նրա դիմացի աթոռին, լսում էր նրա պատմությունը։ Նա ինքը ցանկություն չուներ երբևէ կանգնելու մուտքի մոտ։ Նա շարունակեց իր «ժամանակը» անցկացնել ինչ-որ այլ բանի վրա։ Նա վայելում էր շան հետ երկար զբոսանքները։ Նա գիտեր բնության մեջ զբոսանքի համար հարմար վայրեր։ Նա վայելում էր դրանք։ Մի օր ինչ-որ մեկը նրան ասել էր, որ նույն հասցեն… <Շարունակությունը>

„Maður með hund vissi aldrei af næturklúbbi - 1. hluti“

Maður sem gekk reglulega með hundinn sinn hefði aldrei vitað að það væri næturklúbbur í hverfinu hans. Hann gekk fram hjá honum en tók aðeins eftir því að gluggarnir voru stöðugt „lokaðir“. Hann gerði líklega upphaflega ráð fyrir að íbúarnir væru ekki mikið heima vegna þess að þeir höfðu flutt til útlanda, eða hann hefði ekki getað vitað hvort einhver dvaldi í byggingunni yfir höfuð. Að utan uppgötvaði hann að gluggarnir voru nokkuð stórir miðað við húsin hinum megin við götuna. Hann átti stundum stutt samtöl við nágranna. Hann spurði ekki alltaf um þetta aðskilda svæði í gegnum þá. Ef, að hans sögn, voru gluggarnir aldrei opnaðir og hann gat ekki fundið lyktina af því hvort fólk ætti í erfiðleikum með að lyfta upp gluggatjöldunum, sem sum hver höfðu gluggatjöld, virtist hann gera ráð fyrir að íbúarnir vildu ekki láta sjá sig opinberlega. Í miðjunni var tréhurð sem, eins og restin af götunni, var tiltölulega vel við haldið. Byggingin geislaði af nokkuð dularfullu andrúmslofti sem hann gat aðeins lýst sem „vel við haldið framhlið“. Hundurinn sem hann var að ganga með var ekki hans. Hann var að gera það fyrir konu sem hann þekkti. Hann fór með hundinn í göngutúra annars staðar, ekki sérstaklega nálægt götunni þar sem staðurinn var. Hann hafði heldur ekki hugmynd um að þeir væru að „skipuleggja“ sérstakan viðburð. Stundum kom fólk inn þegar hann gekk fram hjá. Þegar sólin skein sá hann rúllugluggana alveg opna. Lyktin sem hann fann á svæðinu var sérstök. Hann grunaði að þeir væru að nota sterkt hreinsiefni til að þrífa framhliðina vandlega. Flísalögðu veggirnir höfðu einkennandi gljáa. Nálægt vaktinni sinni talaði hann við konu sem sagði honum að hún færi stundum á krá og upplýsti hann ákveðið um að karlkyns viðskiptavinir sæktu bygginguna. Samkvæmt konunni hafði heimsóknarheimilið verið til staðar um tíma. Hún kom á krá með einhverjum sem hún þekkti til að slaka á. Henni líkaði ekki „bendingarnar“ frá körlum sem stóðu á gangstéttinni. Þeir reyndu að hvæsa á hana þegar hún gekk fram hjá. Þetta voru karlar af öðrum þjóðerni. Hún settist niður á stól og pantaði sér drykk. Hún var ekki fljót að þiggja drykki frá ókunnugum. Hún vildi helst ekki hafa neitt með þá að gera. Hún heimsótti staðinn með kunningjum þegar henni hentaði. Hún kom aðeins á þetta svæði með nokkrum nánum vinum. Hún sagði manninum að byggingin væri ekki strax áberandi. Þannig skildi hún sögu hans um gluggana sem voru reglulega „lokaðir“. Á kvöldin voru bílar lagðir á götunni og þeir sáust ekki alltaf daginn eftir. Þegar vegfarandi gekk fram hjá heyrðust varla nokkur hljóð. Henni fannst „einangrunin“ nokkuð vel hönnuð. Þar sem ákveðin stemning ríkti á kvöldin komu „gluggarnir“ í veg fyrir að ljósið slapp inn. Aðalinngangurinn var lokaður. Það gat tekið smá tíma fyrir fólk að komast út. Konan sem upplýsti hann um staðsetninguna sagði að hún hefði aldrei vakið athygli neins. Það voru verslanir í nágrenninu og gata lengra lá að verslunargötu. Þar var fólk með gott útlit. Heimilislausir voru kunnugir, eins og í ýmsum öðrum hlutum borgarinnar. Sumir höfðu að sögn athugað ruslatunnur fyrir tómum tunnum með innborgun. Maðurinn, sem sat á stól á móti henni, hlustaði á sögu hennar. Hann hafði sjálfur enga löngun til að standa nokkurn tímann nálægt innganginum. Hann gekk áfram til að eyða „tímanum“ sínum í eitthvað annað. Hann naut þess að fara í langar gönguferðir með hundinum sínum. Hann þekkti hentuga göngustaði í náttúrunni. Hann naut þeirra. Dag einn hafði einhver annar sagt honum að sama heimilisfangið… <Framhald á dagskrá>

"Man med hund visste aldrig om nattklubb - Del 1"

En man som regelbundet rastade sin hund skulle aldrig ha vetat att det fanns en nattklubb i hans grannskap. Han gick förbi den, men märkte bara att fönstren ständigt var "stängda". Han antog förmodligen inledningsvis att de boende inte var hemma så mycket eftersom de hade flyttat utomlands, eller så kunde han inte ha vetat om någon bodde i byggnaden alls. Utifrån upptäckte han att fönstren var ganska stora jämfört med husen tvärs över gatan. Han hade ibland korta samtal med grannar. Han frågade inte alltid om det separata området genom dem. Om fönstren, enligt honom, aldrig var öppna och han inte kunde känna lukten av om folk hade problem med att dra upp persiennerna, av vilka några hade gardiner, verkade han anta att de boende inte ville synas offentligt. I mitten fanns en trädörr som, liksom resten av gatan, var relativt välskött. Byggnaden utstrålade en något mystisk atmosfär som han bara kunde beskriva som en "välskött fasad". Hunden han rastade var inte hans. Han gjorde det för en kvinna han kände. Han tog med hunden på promenader någon annanstans, inte särskilt nära platsens gata. Han hade inte heller någon aning om att de "organiserade" ett speciellt evenemang. Ibland kom folk in när han gick förbi. När solen sken såg han rulljalusierna helt öppna. Lukten han kände i området hade en distinkt kvalitet. Han misstänkte att de använde ett starkt rengöringsmedel för att noggrant rengöra fasaden. De kaklade väggarna hade en karakteristisk glans. Nära sitt skift pratade han med en kvinna som berättade för honom att hon ibland gick till puben och bestämt informerade honom om att byggnaden frekventerades av manliga kunder. Enligt kvinnan hade besöksadressen funnits ett tag. Hon brukade komma till puben med någon hon kände för att koppla av. Hon ogillade "gester" från män som stod på trottoaren. De försökte göra väsande ljud åt henne när hon gick förbi. De var män av en annan etnicitet. Hon satte sig ner på en pall och beställde en drink. Hon var inte snabb med att ta emot drinkar från främlingar. Hon föredrog att inte ha något med dem att göra. Hon besökte platsen med bekanta när det passade henne. Hon kom bara till det området med några nära vänner. Hon berättade för mannen att byggnaden inte var omedelbart märkbar. Det var så hon förstod hans berättelse om de regelbundet "stängda" fönstren. På kvällarna stod bilar parkerade på gatan, och de syntes inte alltid nästa dag. När en förbipasserande gick förbi hördes det knappt några ljud. Hon tyckte att "isoleringen" var någorlunda väl utformad. Eftersom det fanns en viss atmosfär på kvällen hindrade "fönstren" ljuset från att komma ut. Ytterdörren förblev stängd. Det kunde ta ett tag för folk att komma ut. Kvinnan som informerade honom om platsen sa att den aldrig riktigt väckte någons uppmärksamhet. Det fanns butiker i omedelbar närhet, och en gata längre fram ledde till en shoppinggata. Människor med gott utseende fanns där. Hemlösa var bekanta, liksom i olika andra delar av staden. Vissa personer hade enligt uppgift kontrollerat soptunnor efter tomma burkar med pant. Mannen, som satt på en stol mittemot henne, lyssnade på hennes berättelse. Han hade själv ingen lust att någonsin stå nära entrén. Han gick vidare för att spendera sin "tid" på något annat. Han njöt av långa promenader med sin hund. Han kände till lämpliga promenadplatser i naturen. Han njöt av dem. En dag hade någon annan sagt till honom att samma adress… <Fortsättning följer>

«Mann med hund visste aldri om nattklubb – del 1»

En mann som regelmessig luftet hunden sin, ville aldri ha visst at det fantes en nattklubb i nabolaget hans. Han gikk forbi den, men la bare merke til at vinduene konstant var «lukket». Han antok sannsynligvis i utgangspunktet at beboerne ikke var mye hjemme fordi de hadde flyttet utenlands, eller han kunne ikke ha visst om noen bodde i bygningen i det hele tatt. Fra utsiden oppdaget han at vinduene var ganske store sammenlignet med husene over gaten. Han hadde av og til korte samtaler med naboer. Han spurte ikke alltid om det separate området gjennom dem. Hvis vinduene, ifølge ham, aldri var åpnet og han ikke kunne lukte om folk hadde problemer med å trekke opp persiennene, hvorav noen hadde gardiner, så han ut til å anta at beboerne ikke ønsket å bli sett offentlig. I midten var en tredør som, i likhet med resten av gaten, var relativt godt vedlikeholdt. Bygningen utstrålte en noe mystisk atmosfære som han bare kunne beskrive som en «velholdt fasade». Hunden han luftet var ikke hans. Han gjorde det for en kvinne han kjente. Han tok hunden med på turer andre steder, ikke spesielt i nærheten av gaten der stedet lå. Han ante heller ikke at de «organiserte» et spesielt arrangement. Av og til kom folk inn mens han gikk forbi. Når solen skinte, så han rulleskoddene stå helt åpne. Lukten han kjente i området hadde en distinkt kvalitet. Han mistenkte at de brukte et sterkt rengjøringsmiddel for å rengjøre fasaden grundig. De flislagte veggene hadde en karakteristisk glans. Nær skiftet sitt snakket han med en kvinne som fortalte ham at hun noen ganger gikk på puben, og informerte ham bestemt om at bygningen ble frekventert av mannlige kunder. Ifølge kvinnen hadde besøksadressen eksistert en stund. Hun kom til puben med noen hun kjente for å slappe av. Hun mislikte «gestene» til menn som sto på fortauet. De prøvde å lage hvesende lyder mot henne når hun gikk forbi. De var menn av en annen etnisitet. Hun satte seg ned på en krakk og bestilte en drink. Hun var ikke rask til å ta imot drinker fra fremmede. Hun foretrakk å ikke ha noe med dem å gjøre. Hun besøkte stedet med bekjente når det passet henne. Hun kom bare til det området med noen få nære venner. Hun fortalte mannen at bygningen ikke var umiddelbart merkbar. Det var slik hun forsto historien hans om de regelmessig «lukkede» vinduene. Om kveldene sto bilene parkert i gaten, og de var ikke alltid å se dagen etter. Når en forbipasserende gikk forbi, var det knapt noen lyder. Hun syntes «isolasjonen» var rimelig godt utformet. Fordi det var en viss atmosfære om kvelden, hindret «vinduene» lyset i å slippe ut. Inngangsdøren forble lukket. Det kunne ta en stund før folk kom seg ut. Kvinnen som informerte ham om stedet sa at det aldri egentlig tiltrakk seg noens oppmerksomhet. Det var butikker i umiddelbar nærhet, og en gate lenger fremme førte til en handlegate. Folk med et bra utseende var der. Hjemløse var kjent, som i forskjellige andre deler av byen. Noen hadde angivelig sjekket søppelbøtter for tomme bøtter med pant. Mannen, som satt på en stol overfor henne, lyttet til historien hennes. Han hadde selv ikke noe ønske om å noen gang stå i nærheten av inngangen. Han gikk videre for å bruke «tiden» sin på noe annet. Han likte de lange turene med hunden sin. Han kjente til passende tursteder i naturen. Han likte dem. En dag hadde noen andre fortalt ham at den samme adressen… <Fortsettelse følger>

"Mand med hund vidste aldrig om natklub - Del 1"

En mand, der regelmæssigt luftede sin hund, ville aldrig have vidst, at der var en natklub i hans nabolag. Han gik forbi den, men bemærkede kun, at vinduerne konstant var "lukkede". Han antog sandsynligvis i starten, at beboerne ikke var meget hjemme, fordi de var flyttet til udlandet, eller han kunne ikke have vidst, om der overhovedet boede nogen i bygningen. Udefra opdagede han, at vinduerne var ret store sammenlignet med husene på den anden side af gaden. Han havde lejlighedsvis korte samtaler med naboer. Han spurgte ikke altid om det separate område gennem dem. Hvis vinduerne ifølge ham aldrig var åbne, og han ikke kunne lugte, om folk havde problemer med at løfte persiennerne, hvoraf nogle havde gardiner, syntes han at antage, at beboerne ikke ønskede at blive set offentligt. I midten var en trædør, der ligesom resten af ​​gaden var relativt velholdt. Bygningen udstrålede en noget mystisk atmosfære, som han kun kunne beskrive som en "velholdt facade". Hunden, han luftede, var ikke hans. Han gjorde det for en kvinde, han kendte. Han tog hunden med på gåture andre steder, ikke særlig tæt på stedets gade. Han havde heller ingen anelse om, at de "organiserede" en særlig begivenhed. Af og til kom folk ind, når han gik forbi. Når solen skinnede, så han rulleskodderne helt åbne. Lugten, han opdagede i området, havde en tydelig kvalitet. Han mistænkte, at de brugte et stærkt rengøringsmiddel til at rengøre facaden grundigt. De flisebelagte vægge havde en karakteristisk glans. I nærheden af ​​sin vagt talte han med en kvinde, der fortalte ham, at hun nogle gange gik på pubben, og informerede ham bestemt om, at bygningen blev frekventeret af mandlige kunder. Ifølge kvinden havde besøgsadressen eksisteret i et stykke tid. Hun kom på pubben med en, hun kendte, for at slappe af. Hun kunne ikke lide "bevægelserne" fra mænd, der stod på fortovet. De forsøgte at lave hvæsende lyde ad hende, når hun gik forbi. De var mænd af en anden etnicitet. Hun satte sig ned på en skammel og bestilte en drink. Hun var ikke hurtig til at tage imod drinks fra fremmede. Hun foretrak ikke at have noget med dem at gøre. Hun besøgte stedet med bekendte, når det passede hende. Hun kom kun til området med et par nære venner. Hun fortalte manden, at bygningen ikke var umiddelbart synlig. Sådan forstod hun hans historie om de regelmæssigt "lukkede" vinduer. Om aftenen holdt bilerne parkeret på gaden, og de blev ikke altid set den næste dag. Når en forbipasserende gik forbi, var der næsten ingen lyde. Hun fandt "isoleringen" rimelig veldesignet. Fordi der var en bestemt atmosfære om aftenen, forhindrede "vinduerne" lyset i at slippe ud. Hoveddøren forblev lukket. Det kunne tage et stykke tid for folk at komme ud. Kvinden, der informerede ham om stedet, sagde, at det aldrig rigtig tiltrak nogens opmærksomhed. Der var butikker i umiddelbar nærhed, og en gade længere fremme førte til en shoppinggade. Der var folk med et godt udseende. Hjemløse var velkendte, ligesom i forskellige andre dele af byen. Nogle mennesker havde angiveligt tjekket skraldespande for tomme spande med pant. Manden, der sad på en stol overfor hende, lyttede til hendes historie. Han havde selv intet ønske om nogensinde at stå i nærheden af ​​indgangen. Han gik videre for at bruge sin "tid" på noget andet. Han nød de lange gåture med sin hund. Han kendte passende steder at gå i naturen. Han nød dem. En dag havde en anden fortalt ham, at den samme adresse… <Fortsættes>

"Koiramies ei tiennyt yökerhosta - Osa 1"

Mies, joka ulkoilutti koiraansa säännöllisesti, ei olisi koskaan tiennyt, että hänen naapurustossaan oli yökerho. Hän käveli sen ohi, mutta huomasi vain, että ikkunat olivat jatkuvasti "kiinni". Hän luultavasti oletti aluksi, että asukkaat eivät olleet paljon kotona, koska he olivat muuttaneet ulkomaille, tai hän ei voinut tietää, oliko rakennuksessa ketään ylipäätään. Ulkopuolelta hän huomasi, että ikkunat olivat melko suuria verrattuna kadun toisella puolella oleviin taloihin. Hän kävi silloin tällöin lyhyitä keskusteluja naapureiden kanssa. Hän ei aina kysynyt niiden kautta tuosta erillisestä alueesta. Jos hänen mukaansa ikkunoita ei koskaan avattu eikä hän haistanut, oliko ihmisillä vaikeuksia nostaa sälekaihtimia, joista joissakin oli verhot, hän näytti olettavan, että asukkaat eivät halunneet tulla nähdyiksi julkisesti. Keskellä oli puinen ovi, joka, kuten muukin katu, oli suhteellisen hyvin hoidettu. Rakennuksesta huokui hieman salaperäinen tunnelma, jota hän saattoi kuvailla vain "hyvin hoidetuksi julkisivuksi". Koira, jota hän ulkoilutti, ei ollut hänen. Hän teki sen naisen vuoksi, jonka hän tunsi. Hän vei koiran ulkoiluttamaan muualle, ei varsinaisesti paikan kadun lähelle. Hänellä ei myöskään ollut aavistustakaan, että he "järjestelivät" jotain erityistä tapahtumaa. Joskus ihmisiä oli tullut sisään hänen kävellessään ohi. Auringon paistaessa hän näki rullaverhot täysin auki. Alueella havaitsemansa haju oli selkeä. Hän epäili, että he käyttivät vahvaa puhdistusainetta julkisivun perusteelliseen puhdistamiseen. Laatoitetuilla seinillä oli tunnusomainen kiilto. Lähellä vuoroaan hän puhui naisen kanssa, joka kertoi käyvänsä joskus pubissa ja ilmoitti painokkaasti, että rakennuksessa kävi usein miesasiakkaita. Naisen mukaan käyntiosoite oli ollut olemassa jo jonkin aikaa. Hän tuli pubiin jonkun tuntemansa kanssa rentoutumaan. Hän ei pitänyt jalkakäytävällä seisovien miesten "eleistä". He yrittivät sihiskellä hänelle hänen ohittaessaan. He olivat eri etnistä alkuperää olevia miehiä. Hän laskeutui jakkaralle ja tilasi juoman. Hän ei ollut nopea ottamaan juomia tuntemattomilta. Hän ei halunnut olla missään tekemisissä heidän kanssaan. Hän kävi paikassa tuttavien kanssa aina kun se hänelle sopi. Hän tuli alueelle vain muutaman läheisen ystävän kanssa. Hän kertoi miehelle, ettei rakennus ollut heti havaittavissa. Näin hän ymmärsi miehen tarinan säännöllisesti "suljetuista" ikkunoista. Iltaisin autot olivat pysäköityinä kadulle, eikä niitä aina näkynyt seuraavana päivänä. Kun ohikulkija käveli ohi, ääniä ei juurikaan kuulunut. Hän piti "eristystä" kohtuullisen hyvin suunniteltuna. Koska illalla oli tietty tunnelma, "ikkunat" estivät valon pääsyn sisään. Etuovi pysyi suljettuna. Ihmisten ulos pääseminen saattoi kestää jonkin aikaa. Nainen, joka kertoi hänelle sijainnista, sanoi, ettei se koskaan oikein herättänyt kenenkään huomiota. Välittömässä läheisyydessä oli kauppoja, ja kauempana oleva katu johti ostoskadulle. Siellä oli hyvännäköisiä ihmisiä. Kodittomat olivat tuttuja, kuten monissa muissakin osissa kaupunkia. Jotkut ihmiset olivat kertoman mukaan tarkistaneet roskikset tyhjien panttiastioiden varalta. Mies, joka istui tuolilla häntä vastapäätä, kuunteli hänen tarinaansa. Hänellä itsellään ei ollut halua seistä koskaan sisäänkäynnin lähellä. Hän käveli eteenpäin viettääkseen "aikansa" johonkin muuhun. Hän nautti pitkistä kävelyistä koiransa kanssa. Hän tiesi sopivia kävelypaikkoja luonnossa. Hän nautti niistä. Eräänä päivänä joku toinen oli kertonut hänelle, että sama osoite… <Jatkuu myöhemmin>