Eastern European woman with sister wanted to make a start - Part 4

Eastern European woman with sister wanted to make a start - Part 4

…he initially hoped to resolve the rent arrears he owed her by paying part of the rent. If payment wasn't made, he could ask the tenants to vacate the property. On the phone, the two people couldn't reach a satisfactory solution. He told her he couldn't "wait for time" any longer. His voice softened slightly. She then decided to end the call. She mentally hoped the landlord would give her more time. At that moment, she also believed her partner couldn't come up with the money all at once. He was abroad and could be back soon. The kitchen was quiet. Some dishes lay on the counter and a pan was on the stove. Her mother was taking care of the two daughters. They were her family. The woman told the "strange man," whom the mother herself had brought into the house, that she wanted to leave temporarily in the evening. The three of them wanted to go out together to do some things. She asked the guest if he could look after the house for a while. She explained that she wanted to "sort things out" with her mother. Although the man didn't really understand her and gave an immediate answer, she decided to leave her child with him. She let him know it wouldn't take any longer than necessary. This was her time to be out of the house for a while. She had placed her laptop on the table in the living room. A few things lay next to it. She told him she was busy preparing a meal. She was doing this together with her mother. She had planned to prepare a traditional recipe the day before. After she returned, the food had to be seasoned. He then assured her he didn't mind. Her child, who suddenly stood against her leg, was wearing pajamas. He was making noises and entertaining himself with a toy. In the living room where he was sitting, there was a coffee table with four chairs. A sofa sat against the wall to the left. In the middle was a bare wall with only a gold wall mirror. There, he saw the hallway leading to the kitchen. The apartment had three rather small rooms. The bedroom was near the front door, the toilet in the middle of the hallway, and a smaller room in the left corner. The mother smiled at the man. She sat down next to him on the couch. It wouldn't be long before the end of the year was approaching. A return to her home country wasn't something she had planned for the time being. She could always book a vacation when the situation was more favorable. The man had a pleasant conversation with her. He found her "already quite" pleasant in company because of her charming and caring demeanor. Hearing that she lovingly prepared the traditional dish reminded him somewhat of the time he himself spent on vacation. There, he experienced his "stimulating" yet relaxing moments. Nevertheless, he described the sunny surroundings as unforgettable. Unfortunately, he wasn't able to take any real snapshots of the tourist spot. He especially enjoyed the soft, sentimental music on a terrace in the evening. It was an "open" bar with white tables along the coast. You could already hear the sea washing up. In the distance, he could barely hear the voices of people. It was mainly the occasional visitors. Inside the bar, small lights shone. The bartender was visibly waiting to serve someone. The view was always something new for him. New faces, and some who had stopped by yesterday. He enjoyed their presence. He didn't organize the music himself. The songs were played through a stereo system, a mix appropriate for the occasion. He adjusted the volume accordingly. A live band performance wasn't on the agenda. A guest might have felt that way. The owner then stared at the sea from a distance, the view of the horizon. The image of the water was clearly in his mind every evening he worked. He spent his budget primarily on printing and distributing flyers. That was his lifeline. - - - The man looked at the mother sitting nearby. She said she wasn't sorry to have him in her home. It wasn't her daughter, but she herself, who invited him. She took him away. While she was talking to him, she retrieved a cigarette from the table. Then she lit it. She held her breath briefly and gradually exhaled the smoke. From her story, the man understood that she…

<To be continued>

“Oost-Europese vrouw met zus wilde start maken - Part 4”

… het geld dat hij van haar verschuldigd was vanwege de huurachterstanden, hoopte hij in eerste instantie samen met haar op te lossen door een deel te voldoen. Bij het uitblijven van een betaling, kon hij de huurders verzoeken het pand te verlaten. Aan de telefoon konden de beide personen niet tot een gewenste oplossing komen. Hij vertelde haar dat hij niet langer ‘de tijd’ kon afwachten. Zijn stem klonk nu wat zachter. Ze besloot daarna het gesprek te beëindigen. In gedachte hoopte ze dat de huisbaas haar meer tijd gunde. Op dat ogenblik geloofde ze ook dat haar partner niet het geld ineens kon ophoesten. Hij zat in het buitenland en kon spoedig terug zijn. In de keuken was het er stil. Op het aanrecht lag wat servies en stond een pan op het vuur. Haar moeder zorgde voor de beide dochters. Het was haar familie. Tegen de ‘vreemde man’, die de moeder zelf in huis haalde, zei de vrouw dat ze tegen de avond tijdelijk weg wilde gaan. Samen met hun drieën wilden ze naar buiten om wat dingen te doen. Aan de gast vroeg zij of hij zo lang op het huis kon passen. Ze legde hem uit dat ze met haar moeder ‘zaken’ op orde wenste te brengen. Hoewel de man haar niet echt begreep en direkt een antwoord gaf, besloot ze zelf haar kind bij de man achter te laten. Zij liet hem weten dat het niet langer duurde dan nodig. Dit was voor haar het moment om tijdelijk buiten de deur te zijn. Op tafel in de woonkamer had ze haar laptop gelegd. Er lagen enkele spullen ernaast. Ze vertelde hem dat ze bezig was met het maken van een gerecht. Dit deed ze samen met haar moeder. Het bereiden van een traditioneel recept had ze die dag ervoor uitgetrokken. Nadat ze terug kwam, moest het eten alvast op smaak komen. Hij liet haar toen weten dat het hem niet hinderde. Haar kind, dat plotseling tegen haar been kwam staan, droeg een pyama. Hij liep geluiden te maken en vermaakte zich met een speeltje. In de woonkamer waarin hij zat, bevonden zich een salontafel met vier stoelen. Links tegen de muur stond een bank. In het midden bevond zich een kale muur met alleen een gouden wandspiegel. Daarin zag hij de gang die naar de keuken leidde. Het appartement had drie niet al te grote kamers. De slaapkamer lag nabij de voordeur, het toilet midden in de gang, een kleinere kamer in de linkerhoek. De moeder glimlachte naar de man. Ze nam naast hem op de bank plaats. Het duurde niet lang meer voordat het einde van het jaar naderde. Echt terug naar haar thuisland, had ze voorlopig niet gepland. Een vakantie kon ze nog altijd boeken wanneer de situatie in haar geval gunstiger lag. De man hield met haar een aangenaam gesprek. Hij trof haar ‘al aardig’ in gezelschap vanwege haar charmante en zorgzame houding. Dat hij van haar te horen kreeg dat ze met liefde het traditionele gerecht maakte, deed hem enigszins denken aan de periode waarin hij zelf op vakantie verbleef. Daar beleefde hij zijn ‘prikkelende’ en tegelijkertijd ontspannende momenten. De omgeving in een zonnig gebied beschreef hij niettemin als onvergetelijk. Jammergenoeg wist hij geen echte kiekjes te nemen van de toeristische plaats. Vooral in avond op een terras genoot hij van de zachte sentimentele muziek. Het was een ‘open’ bar met witte tafeltjes langs de kust. Men kon de zee al horen ‘aanspoelen’. In de verte hoorde hij nauwelijks nog de stemmen van mensen. Het waren voornamelijk de bezoekers die af en toe passeerden. Binnen in de bar straalden kleine lampjes. De barman stond ergens zichtbaar te wachten totdat hij iemand kon serveren. Het uitzicht was voor hem altijd iets nieuws. Nieuwe gezichten en sommigen die nog langskwamen van gisteren. Hij genoot van hun aanwezigheid. De muziek organiseerde hij niet zelf. De muzieknummers werden door elkaar, passend bij deze gelegenheid, via een stereo installatie afgespeeld. Het volume stemde hij daarop af. Een optreden van een live band stond niet in het programma. Die behoefte kon een gast wellicht wel hebben gehad. De eigenaar staarde toen vanaf een afstand naar de zee, het uitzicht op de horizon. Het beeld van het water iedere avond dat hij werkte, zag hij helder voor zich. Hij besteedde zijn budget bij voorkeur aan drukwerk en de verspreiding van flyers. Daar moest hij het allemaal van hebben. - - - De man keek naar de moeder die dichtbij hem zat. Ze vertelde dat het haar niet speet hem in huis te halen. Niet haar dochter, maar zijzelf nodigde hem uit. Ze nam hem mee. Terwijl ze met hem praatte, haalde ze een cigaret van tafel. Vervolgens stak ze deze aan. Zij hield kort haar adem in en blies de rook geleidelijk uit. Uit haar verhaal begreep de man dat zij …

<Wordt vervolgd>

Osteuropäische Frau und Schwester wollten einen Neuanfang wagen – Teil 4

…er hoffte zunächst, die Mietrückstände, die er ihr schuldete, durch eine Teilzahlung begleichen zu können. Sollte die Zahlung ausbleiben, könnte er die Mieter bitten, die Wohnung zu räumen. Am Telefon konnten die beiden keine zufriedenstellende Lösung finden. Er sagte ihr, er könne nicht länger „auf Zeit warten“. Seine Stimme wurde etwas sanfter. Daraufhin beschloss sie, das Gespräch zu beenden. Sie hoffte insgeheim, der Vermieter würde ihr mehr Zeit geben. In diesem Moment glaubte sie auch, dass ihr Partner das Geld nicht auf einmal aufbringen konnte. Er war im Ausland und könnte bald zurück sein. Die Küche war still. Einige Teller standen auf der Arbeitsfläche, und ein Topf stand auf dem Herd. Ihre Mutter kümmerte sich um die beiden Töchter. Sie waren ihre Familie. Die Frau sagte dem „fremden Mann“, den die Mutter selbst ins Haus gebracht hatte, dass sie am Abend kurz weggehen wolle. Die drei wollten gemeinsam etwas unternehmen. Sie fragte den Gast, ob er eine Weile auf das Haus aufpassen könne. Sie erklärte, sie wolle die Angelegenheit mit ihrer Mutter klären. Obwohl der Mann sie nicht wirklich verstand und sofort antwortete, beschloss sie, ihr Kind bei ihm zu lassen. Sie versicherte ihm, es würde nicht länger dauern als nötig. Sie brauchte nun eine Weile außer Haus. Sie hatte ihren Laptop auf den Wohnzimmertisch gestellt. Daneben lagen ein paar Dinge. Sie sagte ihm, sie sei gerade dabei, das Essen vorzubereiten. Das mache sie zusammen mit ihrer Mutter. Sie hatte geplant, am Vortag ein traditionelles Gericht zuzubereiten. Nach ihrer Rückkehr müsse das Essen noch gewürzt werden. Er versicherte ihr daraufhin, dass es ihm nichts ausmache. Ihr Kind, das sich plötzlich an ihr Bein lehnte, trug einen Schlafanzug. Es machte Geräusche und spielte mit einem Spielzeug. Im Wohnzimmer, wo er saß, stand ein Couchtisch mit vier Stühlen. Links an der Wand stand ein Sofa. In der Mitte befand sich eine kahle Wand mit nur einem goldenen Wandspiegel. Von dort aus sah er den Flur, der zur Küche führte. Die Wohnung hatte drei eher kleine Zimmer. Das Schlafzimmer lag nahe der Haustür, die Toilette mitten im Flur und ein kleineres Zimmer in der linken Ecke. Die Mutter lächelte den Mann an und setzte sich neben ihn aufs Sofa. Das Jahresende rückte näher. Eine Rückkehr in ihre Heimat hatte sie vorerst nicht geplant. Sie konnte ja immer noch Urlaub machen, wenn die Lage günstiger war. Der Mann unterhielt sich angeregt mit ihr. Er fand sie aufgrund ihres charmanten und fürsorglichen Wesens schon jetzt sehr angenehm in ihrer Gesellschaft. Als er hörte, wie sie liebevoll das traditionelle Gericht zubereitete, erinnerte ihn das ein wenig an seine eigenen Urlaube. Dort hatte er seine anregenden und zugleich erholsamen Momente erlebt. Die sonnige Umgebung beschrieb er als unvergesslich. Leider hatte er keine richtigen Fotos von dem Urlaubsort machen können. Besonders genossen hatte er die sanfte, gefühlvolle Musik auf einer Terrasse am Abend. Es war eine offene Bar mit weißen Tischen direkt am Meer. Man konnte schon das Rauschen der Wellen hören. In der Ferne vernahm er kaum die Stimmen der Menschen. Es waren hauptsächlich gelegentliche Besucher. In der Bar leuchteten kleine Lichter. Der Barkeeper wartete sichtlich darauf, jemanden zu bedienen. Der Anblick war für ihn immer wieder neu. Neue Gesichter, manche waren schon gestern da gewesen. Er genoss ihre Anwesenheit. Die Musik organisierte er nicht selbst. Die Lieder liefen über eine Stereoanlage, eine dem Anlass angemessene Mischung. Er passte die Lautstärke entsprechend an. Eine Live-Band war nicht geplant. Ein Gast hätte das vielleicht anders empfunden. Der Besitzer blickte dann aus der Ferne aufs Meer, auf den Horizont. Das Bild des Wassers war ihm jeden Abend, an dem er arbeitete, deutlich vor Augen. Sein Budget gab er hauptsächlich für das Drucken und Verteilen von Flyern aus. Das war sein Lebenselixier. – Der Mann sah die Mutter an, die neben ihm saß. Sie sagte, es täte ihr nicht leid, ihn bei sich zu haben. Nicht ihre Tochter, sondern sie selbst hatte ihn eingeladen. Sie hatte ihn mitgenommen. Während sie sich mit ihm unterhielt, nahm sie eine Zigarette vom Tisch. Dann zündete sie sie an. Sie hielt kurz den Atem an und blies den Rauch langsam aus. Aus ihrer Geschichte schloss der Mann, dass sie…

<Fortsetzung folgt>

Mulher do Leste da Europa com a irmã queria começar uma nova vida - Parte 4

…inicialmente, esperava resolver o atraso no aluguer pagando parte do mesmo. Se o pagamento não fosse feito, poderia pedir aos inquilinos que desocupassem o imóvel. Ao telefone,

os dois não conseguiram chegar a uma solução satisfatória. Disse que não podia "esperar" mais. A sua voz suavizou um pouco. Ela decidiu então terminar a chamada. Ela esperava que o proprietário lhe desse mais tempo. Naquele momento, também acreditava que o seu companheiro não conseguiria o dinheiro de uma só vez. Estava no estrangeiro e poderia voltar em breve. A cozinha estava silenciosa. Alguns pratos estavam em cima da bancada e uma panela no fogão. A sua mãe estava a cuidar das duas filhas. Eram a sua família. A mulher disse ao "estranho", que a própria mãe o tinha trazido para casa, que queria sair temporariamente à noite. Os três queriam sair juntos para fazer algumas coisas. Ela perguntou ao convidado se podia tomar conta da casa por uns tempos. Explicou que queria "resolver as coisas" com a mãe. Embora o homem não a tenha compreendido completamente e tenha dado uma resposta imediata, ela decidiu deixar o filho com ele. Avisou-o de que não demoraria mais do que o necessário. Era o momento para ela sair de casa por uns momentos. Ela pousou o portátil sobre a mesa da sala de estar. Algumas coisas estavam ao lado. Disse-lhe que estava ocupada a preparar uma refeição. Estava a fazer isso com a mãe. Ela tinha planeado preparar uma receita tradicional no dia anterior. Depois de voltar, a comida precisaria de ser temperada. Tranquilizou-a então, dizendo que não se importava. O seu filho, que de repente se encostou à sua perna, estava de pijama. Fazia barulhos e entretinha-se com um brinquedo. Na sala de estar onde estava sentado, havia uma mesa de centro com quatro cadeiras. Um sofá estava encostado à parede à esquerda. No meio, havia uma parede vazia com apenas um espelho dourado. Dali, viu o corredor que dava para a cozinha. O apartamento tinha três divisões relativamente pequenas. O quarto ficava perto da porta da frente, a casa de banho no meio do corredor e um quarto mais pequeno no canto esquerdo. A mãe sorriu para o homem. Sentou-se ao lado dele no sofá. O final do ano estava próximo. Regressar ao seu país natal não era algo que ela tivesse planeado para já. Ela poderia sempre reservar férias quando a situação fosse mais favorável. O homem teve uma conversa agradável com ela. Achou-a uma companhia "bastante" agradável por causa do seu jeito charmoso e atencioso. Ouvir que ela preparava com tanto carinho o prato tradicional fez-lhe recordar um pouco as férias que ele próprio passou. Aí, viveu momentos "estimulantes", mas relaxantes. Ainda assim, descreveu o ambiente ensolarado como inesquecível. Infelizmente, não conseguiu tirar qualquer foto do ponto turístico. Gostou especialmente da música suave e sentimental que tocava num terraço à noite. Era um bar "aberto" com mesas brancas à beira-mar. Já era possível ouvir o som do mar. Ao longe, mal conseguia ouvir as vozes das pessoas. Eram sobretudo os visitantes ocasionais. No interior do bar, pequenas luzes brilhavam. O barman estava visivelmente à espera de alguém. A vista era sempre uma novidade para ele. Rostos novos, e alguns que tinham passado por ali no dia anterior. Ele apreciava a presença deles. Não era ele que organizava a música. As canções eram tocadas num sistema de som, uma seleção adequada à ocasião. Ajustava o volume conforme necessário. Uma banda ao vivo não estava nos planos. Um cliente poderia ter pensado assim. O proprietário contemplou então o mar à distância, a vista do horizonte. A imagem da água estava claramente na sua mente todas as noites em que trabalhava. Gastava o seu orçamento principalmente com a impressão e distribuição de panfletos. Essa era a sua fonte de rendimento. — O homem olhou para a mãe sentada perto dele. Disse que não se arrependia de tê-lo em sua casa. Não fora a sua filha, mas ela própria, quem o convidara. Ela acolheu-o. Enquanto conversava com ele, pegou num cigarro que estava em cima da mesa. Então, acendeu-o. Sustentou a respiração por um instante e expirou o fumo lentamente. Pelo seu relato, o homem entendeu que ela…

<Continua>

Mujer de Europa del Este con hermana quería empezar - Parte 4

…inicialmente esperaba resolver los atrasos de alquiler que le debía pagando parte. Si no pagaba, podría pedir a los inquilinos que desalojaran la propiedad. Por teléfono, no lograron llegar a una solución satisfactoria. Él le dijo que no podía esperar más. Su voz se suavizó un poco. Entonces decidió colgar. Esperaba que el casero le diera más tiempo. En ese momento, también creyó que su pareja no podría reunir el dinero de una vez. Estaba en el extranjero y podría regresar pronto. La cocina estaba en silencio. Había algunos platos en la encimera y una sartén en el fuego. Su madre cuidaba de sus dos hijas. Eran su familia. La mujer le dijo al "hombre desconocido", a quien la propia madre había traído a la casa, que quería irse temporalmente por la noche. Los tres querían salir juntos a hacer algunas cosas. Le preguntó al huésped si podía cuidar la casa un rato. Explicó que quería "arreglar las cosas" con su madre. Aunque el hombre no la entendió del todo y le dio una respuesta inmediata, decidió dejar a su hijo con él. Le hizo saber que no tardaría más de lo necesario. Era su momento de estar fuera de casa un rato. Había dejado su portátil sobre la mesa del salón. Había algunas cosas junto a él. Le dijo que estaba ocupada preparando la comida. Lo hacía junto a su madre. Había planeado preparar una receta tradicional el día anterior. A su regreso, había que sazonar la comida. Entonces él le aseguró que no le importaba. Su hijo, que de repente se apoyó en su pierna, llevaba pijama. Hacía ruidos y se entretenía con un juguete. En el salón, donde estaba sentado, había una mesa de centro con cuatro sillas. Un sofá estaba apoyado contra la pared a la izquierda. En el centro había una pared desnuda con solo un espejo dorado. Allí, vio el pasillo que conducía a la cocina. El apartamento tenía tres habitaciones bastante pequeñas. El dormitorio estaba cerca de la puerta principal, el baño en medio del pasillo y una habitación más pequeña en la esquina izquierda. La madre le sonrió al hombre. Se sentó a su lado en el sofá. Faltaba poco para que terminara el año. Regresar a su país no era algo que tuviera planeado por el momento. Siempre podría reservar unas vacaciones cuando la situación fuera más favorable. El hombre mantuvo una conversación agradable con ella. La encontró "ya bastante" agradable en compañía por su actitud encantadora y cariñosa. Escuchar que preparaba con cariño el plato tradicional le recordó un poco sus vacaciones. Allí, experimentó momentos "estimulantes" y a la vez relajantes. Sin embargo, describió el entorno soleado como inolvidable. Por desgracia, no pudo tomar ninguna foto real del lugar turístico. Disfrutó especialmente de la música suave y sentimental en una terraza por la noche. Era un bar "libre" con mesas blancas a lo largo de la costa. Ya se oía el mar rompiendo. A lo lejos, apenas se oían las voces de la gente. Eran principalmente los visitantes ocasionales. Dentro del bar, brillaban pequeñas luces. El camarero esperaba visiblemente para atender a alguien. La vista siempre era algo nuevo para él. Caras nuevas, y algunas que habían pasado el día anterior. Disfrutaba de su presencia. No organizaba la música él mismo. Las canciones se reproducían en un equipo de música, una mezcla apropiada para la ocasión. Ajustaba el volumen según correspondía. Una actuación en vivo no estaba en la agenda. Un cliente podría haber pensado lo mismo. El dueño entonces contempló el mar desde la distancia, la vista del horizonte. La imagen del agua estaba nítida en su mente cada noche que trabajaba. Gastaba su presupuesto principalmente en imprimir y distribuir folletos. Ese era su sustento. - - - El hombre miró a la madre sentada cerca. Ella dijo que no lamentaba tenerlo en su casa. No fue su hija, sino ella misma, quien lo invitó. Se lo llevó. Mientras hablaba con él, cogió un cigarrillo de la mesa. Luego lo encendió. Contuvo la respiración brevemente y exhaló gradualmente el humo. Por su relato, el hombre comprendió que ella…

<Continuará>

Une femme d'Europe de l'Est et sa sœur souhaitent un nouveau départ - Partie 4

…il espérait initialement régler les arriérés de loyer qu'il lui devait en payant une partie. Faute de paiement, il pourrait demander aux locataires de quitter les lieux. Au téléphone,

ils ne parvinrent pas à trouver un accord satisfaisant. Il lui dit qu'il ne pouvait plus « attendre ». Sa voix s'adoucit légèrement. Elle décida alors de raccrocher. Elle espérait secrètement que le propriétaire lui accorderait un délai. À ce moment-là, elle pensait aussi que son compagnon ne pourrait pas réunir la somme en une seule fois. Il était à l'étranger et ne devrait pas tarder à rentrer. La cuisine était silencieuse. Quelques assiettes étaient posées sur le plan de travail et une casserole mijotait sur le feu. Sa mère s'occupait de ses deux filles. Elles étaient sa famille. La femme annonça à cet « inconnu », que sa mère avait elle-même fait entrer chez elle, qu'elle souhaitait partir temporairement le soir même. Tous trois voulaient sortir ensemble. Elle demanda à l'invité s'il pouvait garder la maison un moment. Elle expliqua qu'elle voulait « mettre les choses au clair » avec sa mère. Bien que l'homme ne l'ait pas vraiment comprise et ait répondu sur le champ, elle décida de lui laisser son enfant. Elle lui précisa que cela ne prendrait pas plus de temps que nécessaire. C'était le moment pour elle de s'absenter un instant. Elle avait posé son ordinateur portable sur la table du salon. Quelques objets se trouvaient à côté. Elle lui dit qu'elle préparait le repas avec sa mère. La veille, elle avait prévu de cuisiner une recette traditionnelle. À son retour, il faudrait assaisonner le plat. Il la rassura alors en lui disant que cela ne le dérangeait pas. Son enfant, qui se tenait soudainement debout contre sa jambe, portait un pyjama. Il gazouillait et jouait avec un jouet. Dans le salon, où il était assis, se trouvaient une table basse et quatre chaises. Un canapé était adossé au mur de gauche. Au centre, un mur nu était orné d'un simple miroir doré. De là, il voyait le couloir menant à la cuisine. L'appartement comportait trois pièces plutôt petites. La chambre se trouvait près de l'entrée, les toilettes au milieu du couloir et une petite pièce dans le coin gauche. La mère sourit à l'homme et s'assit à côté de lui sur le canapé. La fin de l'année approchait à grands pas. Un retour au pays n'était pas prévu pour le moment. Elle pourrait toujours réserver des vacances quand la situation serait plus favorable. L'homme engagea une conversation agréable avec elle. Il la trouvait déjà très agréable en sa compagnie, grâce à son charme et à sa gentillesse. En l'entendant préparer avec amour le plat traditionnel, il se souvint un peu de ses propres vacances. Là-bas, il avait vécu des moments à la fois stimulants et relaxants. Il décrivit néanmoins le cadre ensoleillé comme inoubliable. Malheureusement, il n'eut pas le temps de prendre de vraies photos de ce lieu touristique. Il apprécia particulièrement la douce musique mélancolique qui résonnait sur une terrasse le soir. C'était un bar à ciel ouvert avec des tables blanches en bord de mer. On entendait déjà le clapotis des vagues. Au loin, il percevait à peine les voix des gens. Il s'agissait surtout de visiteurs occasionnels. À l'intérieur du bar, de petites lumières brillaient. Le barman attendait visiblement de servir un client. Le spectacle était toujours nouveau pour lui. De nouveaux visages, et certains qui étaient passés la veille. Il appréciait leur présence. Il ne choisissait pas lui-même la musique. Les morceaux étaient diffusés par une chaîne stéréo, un mix adapté à l'occasion. Il ajustait le volume en conséquence. Un groupe de musique en direct n'était pas prévu. Un client aurait pu le penser. Le propriétaire contemplait alors la mer au loin, l'horizon. L'image de l'eau était omniprésente dans son esprit chaque soir où il travaillait. Il consacrait la majeure partie de son budget à l'impression et à la distribution de prospectus. C'était son gagne-pain. — L'homme regarda la mère assise non loin de là. Elle dit qu'elle n'était pas désolée de l'avoir chez elle. Ce n'était pas sa fille, mais elle-même qui l'avait invité. Elle l'emmena à l'écart. Tout en lui parlant, elle prit une cigarette sur la table. Puis elle l'alluma. Elle retint son souffle un instant et expira lentement la fumée. D'après son récit, l'homme comprit qu'elle…

<À suivre>

Una donna dell'Europa dell'Est con una sorella voleva iniziare - Parte 4

...inizialmente sperava di saldare gli arretrati di affitto che le doveva pagando una parte dell'affitto. Se il pagamento non fosse stato effettuato, avrebbe potuto chiedere agli inquilini di lasciare l'immobile. Al telefono,

i due non riuscirono a raggiungere una soluzione soddisfacente. Lui le disse che non poteva più "aspettare". La sua voce si addolcì leggermente. Poi lei decise di chiudere la chiamata. Sperava mentalmente che il padrone di casa le concedesse più tempo. In quel momento, credeva anche che il suo compagno non potesse trovare i soldi tutti in una volta. Era all'estero e sarebbe potuto tornare presto. La cucina era silenziosa. Alcuni piatti erano sul tavolo e una pentola era sul fornello. Sua madre si stava prendendo cura delle due figlie. Erano la sua famiglia. La donna disse allo "strano uomo", che la madre stessa aveva portato in casa, che voleva andarsene temporaneamente la sera. I tre volevano uscire insieme per fare alcune cose. Chiese all'ospite se poteva prendersi cura della casa per un po'. Spiegò che voleva "sistemare le cose" con sua madre. Sebbene l'uomo non la capisse bene e le avesse dato una risposta immediata, decise di lasciargli il bambino. Gli fece sapere che non ci avrebbe messo più del necessario. Era il momento di stare fuori casa per un po'. Aveva appoggiato il portatile sul tavolo del soggiorno. Accanto c'erano alcune cose. Gli disse che era impegnata a preparare un pasto. Lo stava facendo insieme a sua madre. Aveva programmato di preparare una ricetta tradizionale il giorno prima. Al suo ritorno, il cibo doveva essere condito. Lui le assicurò che non gli importava. Il suo bambino, che all'improvviso le si era appoggiato alla gamba, indossava il pigiama. Faceva dei rumori e si divertiva con un giocattolo. Nel soggiorno dove era seduto, c'era un tavolino da caffè con quattro sedie. Un divano era appoggiato alla parete a sinistra. Al centro c'era una parete spoglia con solo uno specchio dorato. Lì, vide il corridoio che portava alla cucina. L'appartamento aveva tre stanze piuttosto piccole. La camera da letto era vicino alla porta d'ingresso, il bagno in mezzo al corridoio e una stanza più piccola nell'angolo a sinistra. La madre sorrise all'uomo. Si sedette accanto a lui sul divano. Non sarebbe passato molto tempo prima che la fine dell'anno si avvicinasse. Un ritorno nel suo paese d'origine non era qualcosa che aveva programmato per il momento. Avrebbe sempre potuto prenotare una vacanza quando la situazione fosse stata più favorevole. L'uomo ebbe una piacevole conversazione con lei. La trovava "già abbastanza" piacevole in compagnia grazie al suo comportamento affascinante e premuroso. Sentire che preparava con amore il piatto tradizionale gli ricordò in qualche modo il periodo che lui stesso aveva trascorso in vacanza. Lì, visse i suoi momenti "stimolanti" e al tempo stesso rilassanti. Ciononostante, descrisse l'ambiente soleggiato come indimenticabile. Purtroppo, non riuscì a scattare vere e proprie istantanee della località turistica. Gli piaceva particolarmente la musica soft e sentimentale su una terrazza la sera. Era un bar "aperto" con tavoli bianchi lungo la costa. Si sentiva già il mare che si infrangeva. In lontananza, riusciva a malapena a sentire le voci della gente. Si trattava principalmente di visitatori occasionali. All'interno del bar brillavano piccole luci. Il barista era visibilmente in attesa di servire qualcuno. Il panorama era sempre qualcosa di nuovo per lui. Volti nuovi, e alcuni che erano passati il ​​giorno prima. Gli piaceva la loro presenza. Non organizzava lui la musica. Le canzoni venivano riprodotte da un impianto stereo, con un mix adatto all'occasione. Regolava il volume di conseguenza. Un'esibizione dal vivo non era in programma. Un ospite avrebbe potuto avere quella sensazione. Il proprietario poi fissò il mare da lontano, la vista dell'orizzonte. L'immagine dell'acqua era chiaramente nella sua mente ogni sera che lavorava. Spendeva il suo budget principalmente per stampare e distribuire volantini. Quella era la sua ancora di salvezza. - - - L'uomo guardò la madre seduta lì vicino. Disse che non le dispiaceva averlo a casa sua. Non era stata sua figlia, ma lei stessa, a invitarlo. Lo portò via. Mentre gli parlava, prese una sigaretta dal tavolo. Poi l'accese. Trattenne brevemente il respiro ed esalò gradualmente il fumo. Dal suo racconto, l'uomo capì che lei...

<Continua>

Γυναίκα από την Ανατολική Ευρώπη με την αδερφή της ήθελε να κάνει μια αρχή - Μέρος 4

...αρχικά ήλπιζε να διευθετήσει τις οφειλές ενοικίου που της όφειλε πληρώνοντας μέρος του ενοικίου. Αν δεν γινόταν η πληρωμή, θα μπορούσε να ζητήσει από τους ενοικιαστές να εκκενώσουν το ακίνητο. Στο τηλέφωνο,

οι δύο άνθρωποι δεν μπορούσαν να καταλήξουν σε μια ικανοποιητική λύση. Της είπε ότι δεν μπορούσε να «περιμένει άλλο χρόνο». Η φωνή του μαλάκωσε ελαφρώς. Στη συνέχεια αποφάσισε να τερματίσει την κλήση. Έλπιζε νοερά ότι ο ιδιοκτήτης θα της έδινε περισσότερο χρόνο. Εκείνη τη στιγμή, πίστευε επίσης ότι ο σύντροφός της δεν μπορούσε να βρει τα χρήματα μονομιάς. Ήταν στο εξωτερικό και θα μπορούσε να επιστρέψει σύντομα. Η κουζίνα ήταν ήσυχη. Μερικά πιάτα ήταν στον πάγκο και ένα τηγάνι ήταν στη σόμπα. Η μητέρα της φρόντιζε τις δύο κόρες. Ήταν η οικογένειά της. Η γυναίκα είπε στον «άγνωστο άντρα», τον οποίο η ίδια η μητέρα είχε φέρει στο σπίτι, ότι ήθελε να φύγει προσωρινά το βράδυ. Οι τρεις τους ήθελαν να βγουν έξω μαζί για να κάνουν κάποια πράγματα. Ρώτησε τον επισκέπτη αν μπορούσε να φροντίσει το σπίτι για λίγο. Εξήγησε ότι ήθελε να «τακτοποιήσει τα πράγματα» με τη μητέρα της. Αν και ο άντρας δεν την καταλάβαινε πραγματικά και έδωσε άμεση απάντηση, αποφάσισε να αφήσει το παιδί της μαζί του. Τον ενημέρωσε ότι δεν θα χρειαζόταν περισσότερο χρόνο από όσο χρειαζόταν. Ήταν η ώρα της να λείψει από το σπίτι για λίγο. Είχε τοποθετήσει το λάπτοπ της στο τραπέζι στο σαλόνι. Δίπλα υπήρχαν μερικά πράγματα. Του είπε ότι ήταν απασχολημένη με την προετοιμασία ενός γεύματος. Το έκανε αυτό μαζί με τη μητέρα της. Είχε σχεδιάσει να ετοιμάσει μια παραδοσιακή συνταγή την προηγούμενη μέρα. Αφού επέστρεψε, το φαγητό έπρεπε να καρυκευτεί. Στη συνέχεια τη διαβεβαίωσε ότι δεν τον πείραζε. Το παιδί της, που ξαφνικά στάθηκε στο πόδι της, φορούσε πιτζάμες. Έβγαζε θορύβους και διασκέδαζε με ένα παιχνίδι. Στο σαλόνι όπου καθόταν, υπήρχε ένα τραπεζάκι σαλονιού με τέσσερις καρέκλες. Ένας καναπές βρισκόταν στον τοίχο στα αριστερά. Στη μέση υπήρχε ένας γυμνός τοίχος με μόνο έναν χρυσό καθρέφτη τοίχου. Εκεί, είδε τον διάδρομο που οδηγούσε στην κουζίνα. Το διαμέρισμα είχε τρία μάλλον μικρά δωμάτια. Η κρεβατοκάμαρα ήταν κοντά στην μπροστινή πόρτα, η τουαλέτα στη μέση του διαδρόμου και ένα μικρότερο δωμάτιο στην αριστερή γωνία. Η μητέρα χαμογέλασε στον άντρα. Κάθισε δίπλα του στον καναπέ. Δεν θα περνούσε πολύς καιρός μέχρι να πλησιάσει το τέλος της χρονιάς. Η επιστροφή στην πατρίδα της δεν ήταν κάτι που είχε σχεδιάσει προς το παρόν. Μπορούσε πάντα να κλείσει διακοπές όταν η κατάσταση ήταν πιο ευνοϊκή. Ο άντρας είχε μια ευχάριστη συζήτηση μαζί της. Την βρήκε «ήδη αρκετά» ευχάριστη στην παρέα λόγω της γοητευτικής και φροντιστικής συμπεριφοράς της. Ακούγοντας ότι ετοίμαζε με αγάπη το παραδοσιακό πιάτο, του θύμισε κάπως τον χρόνο που ο ίδιος πέρασε στις διακοπές του. Εκεί, βίωσε τις «ενθαρρυντικές» αλλά και χαλαρωτικές στιγμές του. Παρ' όλα αυτά, περιέγραψε το ηλιόλουστο περιβάλλον ως αξέχαστο. Δυστυχώς, δεν μπόρεσε να τραβήξει πραγματικές φωτογραφίες του τουριστικού σημείου. Απολάμβανε ιδιαίτερα τη απαλή, συναισθηματική μουσική σε μια βεράντα το βράδυ. Ήταν ένα «ανοιχτό» μπαρ με λευκά τραπέζια κατά μήκος της ακτής. Μπορούσες ήδη να ακούσεις τη θάλασσα να ξεβράζεται. Στο βάθος, μόλις που άκουγε τις φωνές των ανθρώπων. Ήταν κυρίως περιστασιακοί επισκέπτες. Μέσα στο μπαρ, μικρά φωτάκια έλαμπαν. Ο μπάρμαν περίμενε εμφανώς να εξυπηρετήσει κάποιον. Η θέα ήταν πάντα κάτι καινούργιο για αυτόν. Νέα πρόσωπα, και κάποια που είχαν περάσει χθες. Απολάμβανε την παρουσία τους. Δεν οργάνωσε ο ίδιος τη μουσική. Τα τραγούδια παίζονταν μέσω ενός στερεοφωνικού συστήματος, ενός μίξερ κατάλληλου για την περίσταση. Ρύθμιζε την ένταση ανάλογα. Μια ζωντανή εμφάνιση με μπάντα δεν ήταν στην ημερήσια διάταξη. Ένας καλεσμένος μπορεί να ένιωθε έτσι. Ο ιδιοκτήτης κοίταξε στη συνέχεια τη θάλασσα από απόσταση, τη θέα του ορίζοντα. Η εικόνα του νερού ήταν ξεκάθαρα στο μυαλό του κάθε βράδυ που δούλευε. Ξόδευε τον προϋπολογισμό του κυρίως στην εκτύπωση και τη διανομή φυλλαδίων. Αυτή ήταν η σανίδα σωτηρίας του. - - - Ο άντρας κοίταξε τη μητέρα που καθόταν κοντά. Είπε ότι δεν λυπόταν που τον είχε στο σπίτι της. Δεν ήταν η κόρη της, αλλά η ίδια, που τον κάλεσε. Τον πήρε μακριά. Ενώ του μιλούσε, πήρε ένα τσιγάρο από το τραπέζι. Μετά το άναψε. Κράτησε την αναπνοή της για λίγο και σταδιακά εξέπνευσε τον καπνό. Από την ιστορία της, ο άντρας κατάλαβε ότι αυτή…

<Συνέχεια>

Kobieta z Europy Wschodniej z siostrą chciała zacząć – Część 4

…Początkowo miał nadzieję uregulować zaległości czynszowe, płacąc część czynszu. Jeśli nie zostaną zapłacone, będzie mógł poprosić lokatorów o opuszczenie lokalu. Przez telefon

dwoje nie mogli dojść do satysfakcjonującego porozumienia. Powiedział jej, że nie może dłużej „czekać na czas”. Jego głos nieco złagodniał. Postanowiła więc zakończyć rozmowę. W myślach miała nadzieję, że właściciel da jej więcej czasu. W tym momencie również uważała, że ​​jej partner nie zdoła zebrać całej kwoty od razu. Był za granicą i mógł wkrótce wrócić. W kuchni panowała cisza. Na blacie leżały naczynia, a na kuchence stała patelnia. Jej matka opiekowała się dwiema córkami. Były jej rodziną. Kobieta powiedziała „obcemu mężczyźnie”, którego sama matka sprowadziła do domu, że chce na chwilę wyjechać wieczorem. Chcieli wyjść razem, żeby coś załatwić. Zapytała gościa, czy mógłby przez jakiś czas zająć się domem. Wyjaśniła, że ​​chce „poukładać sprawy” z matką. Chociaż mężczyzna nie do końca ją rozumiał i udzielił natychmiastowej odpowiedzi, postanowiła zostawić dziecko pod jego opieką. Dała mu do zrozumienia, że ​​nie zajmie to więcej czasu niż to konieczne. To był jej czas, by na chwilę wyjść z domu. Położyła laptopa na stole w salonie. Obok leżało kilka rzeczy. Powiedziała mu, że jest zajęta przygotowywaniem posiłku. Robiła to razem z matką. Planowała przygotować tradycyjną potrawę dzień wcześniej. Po jej powrocie jedzenie musiało zostać doprawione. Zapewnił ją wtedy, że nie ma nic przeciwko. Jej dziecko, które nagle stanęło przy jej nodze, miało na sobie piżamę. Wydawało dźwięki i bawiło się zabawką. W salonie, w którym siedział, stał stolik kawowy z czterema krzesłami. Sofa stała pod ścianą po lewej stronie. Pośrodku znajdowała się pusta ściana, na której wisiało jedynie złote lustro. Tam zobaczył korytarz prowadzący do kuchni. Mieszkanie miało trzy dość małe pokoje. Sypialnia znajdowała się blisko drzwi wejściowych, toaleta na środku korytarza, a mniejszy pokój w lewym rogu. Matka uśmiechnęła się do mężczyzny. Usiadła obok niego na kanapie. Koniec roku zbliżał się nieubłaganie. Powrót do ojczyzny nie był czymś, co planowała na razie. Zawsze mogła zarezerwować sobie urlop, gdy sytuacja będzie bardziej sprzyjająca. Mężczyzna odbył z nią miłą rozmowę. Uznał ją za „już całkiem” miłą w towarzystwie ze względu na jej czarujący i troskliwy sposób bycia. Słysząc, jak z miłością przygotowuje tradycyjne danie, przypomniał sobie nieco czas, który sam spędził na wakacjach. Tam przeżywał swoje „stymulujące”, a zarazem relaksujące chwile. Mimo to opisał słoneczne otoczenie jako niezapomniane. Niestety, nie udało mu się zrobić żadnych prawdziwych zdjęć tego miejsca turystycznego. Szczególnie podobała mu się łagodna, sentymentalna muzyka na tarasie wieczorem. Był to „otwarty” bar z białymi stolikami wzdłuż wybrzeża. Słychać było już szum morza. W oddali ledwo słyszał głosy ludzi. To byli głównie sporadyczni goście. W barze paliły się małe światełka. Barman wyraźnie czekał, żeby kogoś obsłużyć. Widok zawsze był dla niego czymś nowym. Nowe twarze, a także te, które odwiedziły go wczoraj. Cieszył się ich obecnością. Nie organizował muzyki sam. Utwory były odtwarzane z systemu stereo, miksu odpowiedniego do okazji. Dostosował głośność odpowiednio. Występ zespołu na żywo nie był w planach. Gość mógłby mieć takie odczucia. Właściciel wpatrywał się w morze z oddali, w widok horyzontu. Obraz wody wyraźnie gościł w jego głowie każdego wieczoru w pracy. Wydawał swój budżet głównie na drukowanie i roznoszenie ulotek. To było jego koło ratunkowe. - - - Mężczyzna spojrzał na matkę siedzącą nieopodal. Powiedziała, że ​​nie żałuje, że go u siebie gości. To nie jej córka, ale ona sama go zaprosiła. Zabrała go ze sobą. Podczas rozmowy z nim wzięła papierosa ze stołu. Po czym go zapaliła. Na chwilę wstrzymała oddech i stopniowo wypuściła dym. Z jej opowieści mężczyzna wywnioskował, że ona…

<Ciąg dalszy nastąpi>

Източноевропейска жена със сестра искаше да започне - Част 4

…първоначално той се надяваше да разреши задълженията си по наема, като плати част от него. Ако плащането не бъде извършено, можеше да помоли наемателите да освободят имота. По телефона двамата не можаха да стигнат до задоволително решение. Той ѝ каза, че не може повече да „чака време“. Гласът му леко омекна. След това тя реши да прекрати разговора. Мислено се надяваше хазяинът да ѝ даде още време. В този момент тя също вярваше, че партньорът ѝ не може да събере парите наведнъж. Той беше в чужбина и можеше да се върне скоро. Кухнята беше тиха. Няколко чинии лежаха на плота, а тиган беше на котлона. Майка ѝ се грижеше за двете дъщери. Те бяха нейното семейство. Жената казала на „странния мъж“, когото самата майка беше довела в къщата, че иска да си тръгне временно вечерта. Тримата искаха да излязат заедно, за да свършат някои неща. Тя попита госта дали може да се грижи за къщата за известно време. Тя обясни, че иска да „изясни нещата“ с майка си. Въпреки че мъжът не я разбрал съвсем и отговорил веднага, тя решила да остави детето си с него. Уведомила го, че няма да отнеме повече време от необходимото. Това било нейното време да напусне къщата за известно време. Беше поставила лаптопа си на масата в хола. До него лежали няколко неща. Казала му, че е заета с приготвянето на храна. Правела го заедно с майка си. Планирала е да приготви традиционна рецепта предния ден. След като се върнала, храната трябвало да се подправи. Тогава той я уверил, че няма нищо против. Детето ѝ, което внезапно застанало до крака ѝ, било облечено по пижама. Издавало звуци и се забавлявало с играчка. В хола, където седело, имало масичка за кафе с четири стола. Диван бил опрян до стената вляво. В средата имало гола стена само със златно огледало. Там той видял коридора, водещ към кухнята. Апартаментът имал три доста малки стаи. Спалнята беше близо до входната врата, тоалетната по средата на коридора, а по-малка стая в левия ъгъл. Майката се усмихна на мъжа. Тя седна до него на дивана. Нямаше да мине много време, преди краят на годината да наближи. Завръщането в родината ѝ не беше нещо, което беше планирала засега. Винаги можеше да си резервира почивка, когато ситуацията беше по-благоприятна. Мъжът проведе приятен разговор с нея. Той я намери „вече доста“ приятна в компанията заради очарователното и грижовно ѝ държание. Като чу, че тя с любов приготвя традиционното ястие, донякъде му напомни за времето, което самият той прекарваше на почивка. Там той преживя своите „стимулиращи“, но релаксиращи моменти. Въпреки това, той описа слънчевата обстановка като незабравима. За съжаление, не успя да направи истински снимки на туристическата дестинация. Особено му хареса меката, сантиментална музика на тераса вечер. Беше „отворен“ бар с бели маси по крайбрежието. Вече се чуваше как морето се плиска. В далечината едва се чуваше гласовете на хора. Това бяха предимно случайни посетители. Вътре в бара светеха малки светлини. Барманът видимо чакаше да обслужи някого. Гледката винаги беше нещо ново за него. Нови лица и някои, които бяха отишли ​​вчера. Той се наслаждаваше на присъствието им. Не организираше музиката сам. Песните се пускаха през стерео система, микс, подходящ за случая. Той регулираше силата на звука съответно. Изпълнение на живо на група не беше в плановете. Някой гост можеше да се почувства така. След това собственикът се взираше в морето от разстояние, в гледката към хоризонта. Образът на водата беше ясно в съзнанието му всяка вечер, когато работеше. Той харчеше бюджета си предимно за печат и разпространение на листовки. Това беше неговата спасителна линия. - - - Мъжът погледна майката, седнала наблизо. Тя каза, че не съжалява, че го има в дома си. Не дъщеря ѝ, а самата тя го покани. Тя го отведе. Докато говореше с него, тя взе цигара от масата. След това я запали. Задържа дъха си за кратко и постепенно издиша дима. От разказа ѝ мъжът разбра, че тя…

<Следва продължение>

Istočnoeuropska žena sa sestrom htjela je započeti - 4. dio

…u početku se nadao da će riješiti dugovanja za najamninu koju joj je dugovao plaćanjem dijela najamnine. Ako se plaćanje ne izvrši, mogao bi zamoliti stanare da napuste nekretninu. Preko telefona,

nisu mogli postići zadovoljavajuće rješenje. Rekao joj je da više ne može "čekati vrijeme". Glas mu se malo ublažio. Zatim je odlučila prekinuti poziv. U mislima se nadala da će joj stanodavac dati još vremena. U tom trenutku, također je vjerovala da njezin partner ne može odjednom skupiti sav novac. Bio je u inozemstvu i mogao bi se uskoro vratiti. Kuhinja je bila tiha. Nešto posuđa ležalo je na pultu, a tava na štednjaku. Njezina majka brinula se o dvije kćeri. One su bile njezina obitelj. Žena je rekla "nepoznatom muškarcu", kojeg je sama majka dovela u kuću, da želi privremeno otići navečer. Njih troje htjeli su zajedno izaći obaviti neke stvari. Pitala je gosta može li neko vrijeme paziti na kuću. Objasnila je da želi "razriješiti stvari" s majkom. Iako je muškarac nije baš razumio i odmah je odgovorio, odlučila je ostaviti dijete s njim. Dala mu je do znanja da to neće trajati dulje nego što je potrebno. Ovo je bilo njezino vrijeme da neko vrijeme bude izvan kuće. Stavila je laptop na stol u dnevnoj sobi. Pored njega je ležalo nekoliko stvari. Rekla mu je da je zauzeta pripremom obroka. To radi zajedno s majkom. Planirala je pripremiti tradicionalni recept dan prije. Nakon što se vratila, hrana se mora začiniti. Zatim ju je uvjerio da mu ne smeta. Njezino dijete, koje je iznenada stalo uz njezinu nogu, nosilo je pidžamu. Ispuštalo je zvukove i zabavljalo se igračkom. U dnevnoj sobi u kojoj je sjedio bio je stolić za kavu s četiri stolice. Kauč je bio uz zid s lijeve strane. U sredini je bio goli zid sa samo zlatnim zidnim ogledalom. Tamo je vidio hodnik koji vodi do kuhinje. Stan je imao tri prilično male sobe. Spavaća soba bila je blizu ulaznih vrata, WC u sredini hodnika, a manja soba u lijevom kutu. Majka se nasmiješila čovjeku. Sjela je pokraj njega na kauč. Neće proći dugo prije nego što se bliži kraj godine. Povratak u domovinu nije bio nešto što je planirala zasad. Uvijek je mogla rezervirati odmor kada situacija bude povoljnija. Muškarac je ugodno razgovarao s njom. Smatrao ju je "već prilično" ugodnom u društvu zbog njezina šarmantnog i brižnog ponašanja. Čuvši da s ljubavlju priprema tradicionalno jelo, pomalo ga je podsjetilo na vrijeme koje je i sam provodio na odmoru. Tamo je doživio svoje "stimulirajuće", ali i opuštajuće trenutke. Ipak, sunčanu okolinu opisao je kao nezaboravnu. Nažalost, nije uspio snimiti nikakve prave snimke turističkog mjesta. Posebno je uživao u tihoj, sentimentalnoj glazbi na terasi u večernjim satima. Bio je to "otvoreni" bar s bijelim stolovima uz obalu. Već se moglo čuti kako more zapljuskuje. U daljini je jedva čuo glasove ljudi. Uglavnom su to bili povremeni posjetitelji. U baru su sjala mala svjetla. Barmen je vidljivo čekao da nekoga posluži. Pogled mu je uvijek bio nešto novo. Nova lica, a neki su navratili jučer. Uživao je u njihovoj prisutnosti. Nije sam organizirao glazbu. Pjesme su se puštale putem stereo sustava, miksa prikladnog za prigodu. Prilagodio je glasnoću u skladu s tim. Nastup benda uživo nije bio na dnevnom redu. Gost bi se možda tako osjećao. Vlasnik je zatim iz daljine promatrao more, pogled na horizont. Slika vode bila mu je jasno u mislima svake večeri dok je radio. Proračun je prvenstveno trošio na tiskanje i distribuciju letaka. To mu je bio spas. - - - Muškarac je pogledao majku koja je sjedila u blizini. Rekla je da joj nije žao što ga ima u svom domu. Nije ga pozvala njezina kći, već ona sama. Odvela ga je. Dok je razgovarala s njim, uzela je cigaretu sa stola. Zatim ju je zapalila. Nakratko je zadržala dah i postupno izdahnula dim. Iz njezine priče muškarac je shvatio da ona…

<Nastavak slijedi>

Istočnoevropska žena sa sestrom željela je započeti - 4. dio

…u početku se nadao da će riješiti dugovanja za kiriju koju joj je dugovao plaćanjem dijela kirije. Ako uplata ne bude izvršena, mogao bi zatražiti od stanara da napuste nekretninu. Preko telefona,

nisu mogli postići zadovoljavajuće rješenje. Rekao joj je da više ne može "čekati vrijeme". Glas mu se malo ublažio. Zatim je odlučila prekinuti poziv. Mentalno se nadala da će joj stanodavac dati još vremena. U tom trenutku, također je vjerovala da njen partner ne može odjednom skupiti sav novac. Bio je u inostranstvu i mogao bi se uskoro vratiti. Kuhinja je bila tiha. Nešto posuđa ležalo je na pultu, a tava je bila na šporetu. Njena majka se brinula o dvije kćerke. One su bile njena porodica. Žena je rekla "nepoznatom čovjeku", kojeg je sama majka dovela u kuću, da želi privremeno otići uveče. Njih troje su željeli zajedno izaći da obave neke stvari. Pitala je gosta da li bi mogao neko vrijeme paziti na kuću. Objasnila je da želi "razriješiti stvari" sa svojom majkom. Iako je muškarac nije baš razumio i odmah je odgovorio, odlučila je ostaviti dijete s njim. Dala mu je do znanja da to neće trajati duže nego što je potrebno. Ovo je bilo njeno vrijeme da neko vrijeme bude izvan kuće. Stavila je laptop na stol u dnevnoj sobi. Pored njega je ležalo nekoliko stvari. Rekla mu je da je zauzeta pripremom obroka. To radi zajedno s majkom. Planirala je pripremiti tradicionalni recept dan ranije. Nakon što se vrati, hrana se mora začiniti. On ju je zatim uvjerio da mu ne smeta. Njeno dijete, koje je iznenada stalo uz njenu nogu, nosilo je pidžamu. Ispuštalo je zvukove i zabavljalo se igračkom. U dnevnoj sobi u kojoj je sjedio, nalazio se stolić za kavu s četiri stolice. Sofa je bila uz zid s lijeve strane. U sredini je bio goli zid sa samo zlatnim ogledalom. Tamo je vidio hodnik koji vodi do kuhinje. Stan je imao tri prilično male sobe. Spavaća soba bila je blizu ulaznih vrata, toalet u sredini hodnika, a manja soba u lijevom uglu. Majka se nasmiješila čovjeku. Sjela je pored njega na kauč. Neće proći dugo prije nego što se bliži kraj godine. Povratak u domovinu nije bio nešto što je planirala za sada. Uvijek je mogla rezervirati odmor kada situacija bude povoljnija. Čovjek je ugodno razgovarao s njom. Smatrao ju je "već prilično" ugodnom u društvu zbog njenog šarmantnog i brižnog ponašanja. Čuvši da s ljubavlju priprema tradicionalno jelo, pomalo ga je podsjetilo na vrijeme koje je i sam provodio na odmoru. Tamo je doživio svoje "stimulirajuće", ali i opuštajuće trenutke. Ipak, sunčano okruženje opisao je kao nezaboravno. Nažalost, nije uspio snimiti nikakve prave snimke turističkog mjesta. Posebno je uživao u tihoj, sentimentalnoj muzici na terasi uveče. Bio je to "otvoreni" bar s bijelim stolovima uz obalu. Već se moglo čuti kako more zapljuskuje. U daljini je jedva čuo glasove ljudi. Uglavnom su to bili povremeni posjetioci. U baru su sijala mala svjetla. Barmen je vidljivo čekao da nekoga usluži. Pogled je uvijek bio nešto novo za njega. Nova lica, a neki su navratili jučer. Uživao je u njihovom prisustvu. Nije sam organizovao muziku. Pjesme su se puštale preko stereo sistema, miksa prikladnog za priliku. Podešavao je jačinu zvuka u skladu s tim. Nastup benda uživo nije bio na dnevnom redu. Gost bi se možda tako osjećao. Vlasnik je zatim iz daljine zurio u more, u pogled na horizont. Slika vode mu je bila jasno u mislima svake večeri dok je radio. Svoj budžet je prvenstveno trošio na štampanje i distribuciju letaka. To mu je bio spas. - - - Čovjek je pogledao majku koja je sjedila u blizini. Rekla je da joj nije žao što ga ima u svom domu. Nije ga pozvala njena kćerka, već ona sama. Odvela ga je. Dok je razgovarala s njim, uzela je cigaretu sa stola. Zatim ju je zapalila. Nakratko je zadržala dah i postepeno izdisala dim. Iz njene priče, čovjek je shvatio da ona…

<Nastavak slijedi>

Kelet-európai nő a húgával kezdett - 4. rész

…kezdetben abban reménykedett, hogy a bérleti díj egy részének kifizetésével rendezi a neki járó bérleti díjhátralékot. Ha a fizetés nem történik meg, megkérheti a bérlőket, hogy hagyják el az ingatlant. Telefonon a két ember nem jutott kielégítő megoldásra. Azt mondta neki, hogy nem tud tovább "várni az időre". A hangja kissé megenyhült. Ezután úgy döntött, hogy befejezi a hívást. Gondolatban remélte, hogy a főbérlő több időt ad neki. Abban a pillanatban azt is hitte, hogy a partnere nem tudja egyszerre előteremteni a pénzt. Külföldön van, és hamarosan visszatérhet. A konyha csendes volt. Néhány edény hevert a pulton, és egy serpenyő a tűzhelyen. Az anyja a két lányára vigyázott. Ők voltak a családja. A nő azt mondta az "idegen férfinak", akit maga az anya hozott be a házba, hogy este ideiglenesen el akar menni. Hárman együtt akartak kimenni, hogy csináljanak néhány dolgot. Megkérdezte a vendéget, hogy vigyázna-e egy ideig a házra. Elmagyarázta, hogy „rendezni akarja a dolgokat” az anyjával. Bár a férfi nem igazán értette, és azonnal válaszolt, úgy döntött, hogy magára hagyja a gyerekét. Tudatta vele, hogy nem tart tovább a szükségesnél. Most volt itt az ideje, hogy egy időre elmenjen otthonról. A laptopját a nappaliban az asztalra tette. Néhány dolog hevert mellette. Azt mondta neki, hogy éppen ételt készít. Ezt az anyjával együtt csinálja. Előző nap egy hagyományos recept alapján készült ételt tervezett elkészíteni. Miután visszatért, az ételt meg kellett fűszerezni. Ezután biztosította, hogy nem bánja. A gyerek, aki hirtelen a lábának támaszkodott, pizsamát viselt. Hangokat adott ki, és egy játékkal szórakoztatta magát. A nappaliban, ahol ült, egy dohányzóasztal állt négy székkel. Balra egy kanapé állt a falnál. Középen egy csupasz fal volt, csak egy arany falitükörrel. Ott látta a konyhába vezető folyosót. A lakásban három meglehetősen kicsi szoba volt. A hálószoba a bejárati ajtó közelében volt, a WC a folyosó közepén, egy kisebb szoba pedig a bal sarokban. Az anya rámosolygott a férfira. Leült mellé a kanapéra. Nemsokára közeledett az év vége. Egyelőre nem tervezte a hazatérését. Mindig lefoglalhatott egy nyaralást, amikor a helyzet kedvezőbb volt. A férfi kellemes beszélgetést folytatott vele. Már "meglehetősen" kellemesnek találta a társaságát elbűvölő és gondoskodó modora miatt. Az, hogy szeretettel készíti a hagyományos ételt, némileg emlékeztette arra az időre, amit ő maga töltött nyaralással. Ott élte át "inspiráló", mégis pihentető pillanatait. Mindazonáltal a napsütéses környezetet felejthetetlennek írta le. Sajnos nem tudott igazi pillanatképeket készíteni a turisztikai helyről. Különösen élvezte a halk, érzelmes zenét egy teraszon este. Ez egy "nyitott" bár volt, fehér asztalokkal a part mentén. Már hallani lehetett a tenger morajlását. A távolban alig hallotta az emberek hangját. Főleg alkalmi látogatók voltak. Bent a bárban apró fények világítottak. A csapos láthatóan arra várt, hogy kiszolgáljon valakit. A kilátás mindig valami új volt számára. Új arcok, és olyanok is, akik tegnap jártak ott. Élvezte a jelenlétüket. Nem ő maga szervezte a zenét. A dalokat egy sztereó rendszeren keresztül játszották, az alkalomhoz illő mixben. Ennek megfelelően állította be a hangerőt. Élő zenekari fellépés nem szerepelt a programban. Egy vendég talán így érezhette volna. A tulajdonos ezután a távolból a tengert, a horizontot bámulta. A víz képe tisztán élt a fejében minden este, amikor dolgozott. A költségvetését elsősorban szórólapok nyomtatására és terjesztésére költötte. Ez volt az életmentője. - - - A férfi a közelben ülő anyára nézett. Azt mondta, nem bánja, hogy otthon van. Nem a lánya, hanem ő maga hívta meg. Elvitte magával. Miközben beszélgetett vele, elővett egy cigarettát az asztalról. Aztán meggyújtotta. Röviden visszatartotta a lélegzetét, és fokozatosan kifújta a füstöt. A történetéből a férfi megértette, hogy…

<Folytatás következik>

O femeie est-europeană cu soră voia să înceapă - Partea a 4-a

...inițial spera să rezolve restanțele la chirie pe care i le datora plătind o parte din chirie. Dacă plata nu era efectuată, putea cere chiriașilor să părăsească proprietatea. La telefon,

cele două persoane nu au putut ajunge la o soluție satisfăcătoare. El i-a spus că nu mai poate „aștepta timp”. Vocea lui s-a înmuiat puțin. Apoi a decis să încheie apelul. Spera în sinea ei că proprietarul îi va acorda mai mult timp. În acel moment, credea, de asemenea, că partenerul ei nu putea veni cu toți banii dintr-o dată. Era în străinătate și s-ar putea întoarce curând. În bucătărie era liniște. Niște vase zăceau pe blat, iar o tigaie era pe aragaz. Mama ei avea grijă de cele două fiice. Erau familia ei. Femeia i-a spus „bărbatului străin”, pe care mama însăși îl adusese în casă, că vrea să plece temporar seara. Cei trei voiau să iasă împreună să facă niște lucruri. L-a întrebat pe oaspete dacă poate avea grijă de casă o vreme. Ea a explicat că vrea să „rezolve lucrurile” cu mama ei. Deși bărbatul nu a înțeles-o cu adevărat și i-a dat un răspuns imediat, ea a decis să-și lase copilul cu el. L-a anunțat că nu va dura mai mult decât era necesar. Era momentul ei să plece din casă o vreme. Își pusese laptopul pe masa din sufragerie. Câteva lucruri zăceau lângă el. I-a spus că era ocupată să pregătească o masă. Făcea asta împreună cu mama ei. Plănuise să pregătească o rețetă tradițională cu o zi înainte. După ce se va întoarce, mâncarea trebuia asezonată. Apoi a asigurat-o că nu-i pasă. Copilul ei, care stătea brusc lângă piciorul ei, purta pijamale. Scotea zgomote și se distra cu o jucărie. În sufrageria unde stătea, era o măsuță de cafea cu patru scaune. O canapea era lipită de peretele din stânga. În mijloc era un perete gol, cu doar o oglindă aurie de perete. Acolo, a văzut holul care ducea la bucătărie. Apartamentul avea trei camere destul de mici. Dormitorul era lângă ușa de la intrare, toaleta în mijlocul holului și o cameră mai mică în colțul din stânga. Mama i-a zâmbit bărbatului. S-a așezat lângă el pe canapea. Nu avea să dureze mult până când se apropia sfârșitul anului. O întoarcere în țara natală nu era ceva ce plănuise deocamdată. Putea oricând să-și rezerve o vacanță când situația era mai favorabilă. Bărbatul a avut o conversație plăcută cu ea. A găsit-o „deja destul de” plăcută în companie datorită atitudinii ei fermecătoare și grijulii. Faptul că prepara cu dragoste mâncarea tradițională i-a amintit oarecum de timpul petrecut și el în vacanță. Acolo, și-a trăit momentele „stimulante”, dar relaxante. Cu toate acestea, a descris împrejurimile însorite ca fiind de neuitat. Din păcate, nu a putut face instantanee reale ale locului turistic. I-a plăcut în special muzica liniștită, sentimentală, de pe o terasă seara. Era un bar „deschis” cu mese albe de-a lungul coastei. Se auzea deja marea venind de la valuri. În depărtare, abia putea auzi vocile oamenilor. Erau în principal vizitatori ocazionali. În interiorul barului, străluceau luminițe mici. Barmanul aștepta vizibil să servească pe cineva. Priveliștea era întotdeauna ceva nou pentru el. Fețe noi, și unele care trecuseră pe acolo ieri. Se bucura de prezența lor. Nu organiza muzica el însuși. Melodiile erau redate printr-un sistem stereo, un mixaj potrivit ocaziei. A ajustat volumul în consecință. Un concert live nu era pe ordinea de zi. Un oaspete s-ar fi putut simți așa. Proprietarul a privit apoi marea de la distanță, priveliștea orizontului. Imaginea apei îi era clar în minte în fiecare seară în care lucra. Își cheltuia bugetul în principal pe tipărirea și distribuirea de pliante. Aceasta era salvarea lui. - - - Bărbatul s-a uitat la mama care stătea în apropiere. Ea a spus că nu-i pare rău că îl are în casa ei. Nu fiica ei, ci ea însăși, l-a invitat. L-a luat de acolo. În timp ce vorbea cu el, a luat o țigară de pe masă. Apoi a aprins-o. Și-a ținut scurt respirația și a expirat treptat fumul. Din povestea ei, bărbatul a înțeles că ea...

<Va continua>

Východoevropská žena se sestrou chtěla začít - 4. část

…zpočátku doufal, že vyřeší dlužné částky nájemného tím, že zaplatí jeho část. Pokud by platba nebyla provedena, mohl by požádat nájemníky, aby nemovitost vyklidili. Po telefonu se oba lidé nedokázali dohodnout na uspokojivém řešení. Řekl jí, že už nemůže „čekat na čas“. Jeho hlas se trochu změkl. Pak se rozhodla hovor ukončit. V duchu doufala, že jí pronajímatel dá více času. V tu chvíli si také myslela, že její partner nedokáže sehnat všechny peníze najednou. Byl v zahraničí a mohl by se brzy vrátit. V kuchyni bylo ticho. Na lince leželo nějaké nádobí a na sporáku stál hrnec. Její matka se starala o dvě dcery. Byly její rodinou. Žena řekla „cizímu muži“, kterého si matka sama přivedla do domu, že chce večer dočasně odejít. Všichni tři chtěli jít společně ven a něco udělat. Zeptala se hosta, zda by se na chvíli nemohl postarat o dům. Vysvětlila, že si chce s matkou „vyřešit věci“. Ačkoli jí muž moc nerozuměl a okamžitě odpověděl, rozhodla se nechat dítě s ním. Dala mu najevo, že to nebude trvat déle, než je nutné. Nastal její čas být na chvíli mimo domov. Položila notebook na stůl v obývacím pokoji. Vedle něj leželo pár věcí. Řekla mu, že je zaneprázdněna přípravou jídla. Dělá to společně s matkou. Den předtím plánovala připravit tradiční recept. Po jejím návratu bylo nutné jídlo dochutit. Pak ji ujistil, že mu to nevadí. Její dítě, které se jí najednou opřelo o nohu, mělo na sobě pyžamo. Vydávalo zvuky a bavilo se hračkou. V obývacím pokoji, kde seděl, byl konferenční stolek se čtyřmi židlemi. U zdi vlevo stála pohovka. Uprostřed byla holá zeď, na které bylo jen zlaté zrcadlo. Tam uviděl chodbu vedoucí do kuchyně. Byt měl tři poměrně malé pokoje. Ložnice byla blízko vchodových dveří, toaleta uprostřed chodby a menší pokoj v levém rohu. Matka se na muže usmála. Posadila se vedle něj na pohovku. Nebude trvat dlouho a blížil se konec roku. Návrat do vlasti prozatím neplánovala. Dovolenou si mohla rezervovat vždycky, až bude situace příznivější. Muž s ní příjemně popovídal. Díky jejímu okouzlujícímu a starostlivému vystupování ji shledal „už docela“ příjemnou ve společnosti. Slyšení, že s láskou připravila tradiční pokrm, mu trochu připomnělo dobu, kterou sám trávil na dovolené. Tam zažil své „stimulující“ a zároveň relaxační chvíle. Přesto popsal slunné okolí jako nezapomenutelné. Bohužel si nedokázal pořídit žádné skutečné snímky turistického místa. Obzvláště si užíval jemnou, sentimentální hudbu na terase večer. Byl to „otevřený“ bar s bílými stoly podél pobřeží. Už bylo slyšet, jak se moře omývá. V dálce sotva slyšel hlasy lidí. Byli to hlavně občasní návštěvníci. Uvnitř baru svítila malá světýlka. Barman viditelně čekal, až někoho obslouží. Výhled pro něj byl vždycky něco nového. Nové tváře a někteří, kteří se zastavili včera. Jejich přítomnost si užíval. Hudbu si sám neorganizoval. Písně se přehrávaly přes stereo systém, mix vhodný pro danou příležitost. Podle toho upravil hlasitost. Vystoupení živé kapely nebylo na programu. Host by se tak mohl cítit. Majitel pak z dálky zíral na moře, na výhled na horizont. Obraz vody měl jasně v mysli každý večer, kdy pracoval. Svůj rozpočet utrácel především za tisk a distribuci letáků. To bylo jeho záchranné lano. - - - Muž se podíval na matku sedící opodál. Řekla, že ji nelití, že ho má doma. Nebyla to její dcera, ale ona sama, kdo ho pozval. Odvedla ho pryč. Zatímco s ním mluvila, vzala si ze stolu cigaretu. Pak si ji zapálila. Krátce zadržela dech a postupně vydechovala kouř. Z jejího vyprávění muž pochopil, že…

<Pokračování bude příště>

Východoeurópska žena so sestrou chcela začať - 4. časť

…spočiatku dúfal, že vyrieši nedoplatky na nájomnom, ktoré jej dlhoval, zaplatením časti nájomného. Ak by platba nebola uhradená, mohol by požiadať nájomníkov, aby nehnuteľnosť vypratali. Po telefóne sa títo dvaja ľudia nedokázali dohodnúť na uspokojivom riešení. Povedal jej, že už nemôže „čakať na čas“. Jeho hlas sa trochu zjemnil. Potom sa rozhodla ukončiť hovor. V duchu dúfala, že jej prenajímateľ dá viac času. V tej chvíli si tiež myslela, že jej partner nedokáže zohnať všetky peniaze naraz. Bol v zahraničí a mohol by sa čoskoro vrátiť. V kuchyni bolo ticho. Na linke ležal riad a na sporáku panvica. Jej matka sa starala o dve dcéry. Boli jej rodina. Žena povedala „cudziemu mužovi“, ktorého si matka sama priviedla do domu, že chce večer dočasne odísť. Všetci traja chceli ísť spolu von a niečo si vybaviť. Spýtala sa hosťa, či by sa na chvíľu nemohol postarať o dom. Vysvetlila, že si chce „vyriešiť veci“ s matkou. Hoci jej muž veľmi nerozumel a okamžite odpovedal, rozhodla sa nechať dieťa s ním. Dala mu najavo, že to nebude trvať dlhšie, ako je potrebné. Nastal jej čas byť na chvíľu mimo domu. Položila notebook na stôl v obývačke. Vedľa neho ležalo niekoľko vecí. Povedala mu, že je zaneprázdnená prípravou jedla. Robí to spolu s matkou. Deň predtým plánovala pripraviť tradičný recept. Po návrate bolo potrebné jedlo dochutiť. Uistil ju, že mu to nevadí. Jej dieťa, ktoré sa zrazu postavilo k jej nohe, malo na sebe pyžamo. Vydávalo zvuky a zabávalo sa hračkou. V obývačke, kde sedel, bol konferenčný stolík so štyrmi stoličkami. Pri stene naľavo stála pohovka. Uprostred bola holá stena len so zlatým zrkadlom na stene. Tam uvidel chodbu vedúcu do kuchyne. Byt mal tri pomerne malé izby. Spálňa bola blízko vchodových dverí, toaleta uprostred chodby a menšia izba v ľavom rohu. Matka sa na muža usmiala. Sadla si vedľa neho na gauč. Nebude dlho trvať a blíži sa koniec roka. Návrat do vlasti zatiaľ neplánovala. Vždy si mohla rezervovať dovolenku, keď bude situácia priaznivejšia. Muž s ňou mal príjemný rozhovor. Vďaka jej šarmantnému a starostlivému vystupovaniu ju považoval za „už celkom“ príjemnú v spoločnosti. Počuť, že s láskou pripravuje tradičné jedlo, mu trochu pripomenulo čas, ktorý sám strávil na dovolenke. Tam zažil svoje „stimulujúce“, ale zároveň relaxačné chvíle. Napriek tomu opísal slnečné prostredie ako nezabudnuteľné. Bohužiaľ, nedokázal si urobiť žiadne skutočné momentky turistického miesta. Obzvlášť si užíval jemnú, sentimentálnu hudbu na terase večer. Bol to „otvorený“ bar s bielymi stolmi pozdĺž pobrežia. Už bolo počuť, ako sa more omýva. V diaľke sotva počul hlasy ľudí. Boli to hlavne občasní návštevníci. Vnútri baru svietili malé svetielka. Barman viditeľne čakal, kedy niekoho obslúži. Výhľad bol pre neho vždy niečo nové. Nové tváre a niektorí, ktorí sa zastavili včera. Ich prítomnosť si užíval. Hudbu si neorganizoval sám. Piesne sa prehrávali cez stereo systém, mix vhodný pre danú príležitosť. Podľa toho upravoval hlasitosť. Vystúpenie živej kapely nebolo na programe. Hosť by sa tak mohol cítiť. Majiteľ potom z diaľky hľadel na more, na výhľad na horizont. Obraz vody mal jasne v mysli každý večer, keď pracoval. Svoj rozpočet míňal predovšetkým na tlač a distribúciu letákov. To bolo jeho záchranné lano. - - - Muž sa pozrel na matku, ktorá sedela neďaleko. Povedala, že jej nie je ľúto, že ho má vo svojom dome. Nebola to jej dcéra, ale ona sama, ktorá ho pozvala. Odviedla ho preč. Kým sa s ním rozprávala, vzala si zo stola cigaretu. Potom si ju zapálila. Na chvíľu zadržala dych a postupne vydýchla dym. Z jej rozprávania muž pochopil, že ona…

<Pokračovanie nabudúce>

Vzhodnoevropska ženska s sestro je želela začeti - 4. del

…sprva je upal, da bo zaostanek za najemnino, ki ji ga je dolgoval, rešil s plačilom dela najemnine. Če plačilo ne bi bilo izvedeno, bi lahko najemnike prosil, naj izpraznijo nepremičnino. Po telefonu

nista mogla doseči zadovoljive rešitve. Rekel ji je, da ne more več "čakati na čas". Njegov glas se je nekoliko omehčal. Nato se je odločila, da bo klic končala. V mislih je upala, da ji bo najemodajalec dal več časa. V tistem trenutku je tudi ona verjela, da njen partner ne more zbrati vsega denarja naenkrat. Bil je v tujini in bi se lahko kmalu vrnil. Kuhinja je bila tiha. Na pultu je ležala nekaj posode, na štedilniku pa ponev. Njena mama je skrbela za dve hčerki. Bili sta njeni družini. Ženska je "nenavadnemu moškemu", ki ga je mati sama pripeljala v hišo, povedala, da želi zvečer začasno oditi. Vsi trije so želeli skupaj iti ven in nekaj postoriti. Gosta je vprašala, ali lahko nekaj časa pazi na hišo. Pojasnila je, da želi z mamo "razrešiti stvari". Čeprav je moški ni zares razumel in je takoj odgovoril, se je odločila, da bo otroka pustila pri njem. Dala mu je vedeti, da ne bo trajalo dlje, kot je potrebno. To je bil njen čas, da za nekaj časa odide od doma. Prenosnik je postavila na mizo v dnevni sobi. Zraven je ležalo nekaj stvari. Povedala mu je, da pripravlja obrok. To počne skupaj z mamo. Dan prej je načrtovala pripravo tradicionalne jedi po receptu. Ko se je vrnila, je bilo treba hrano začiniti. Nato jo je zagotovil, da mu ni mar. Njen otrok, ki je nenadoma stal ob njeni nogi, je nosil pižamo. Spuščal je glasove in se zabaval z igračo. V dnevni sobi, kjer je sedel, je bila klubska mizica s štirimi stoli. Ob steni na levi je stal kavč. Na sredini je bila gola stena, na kateri je bilo le zlato ogledalo. Tam je zagledal hodnik, ki je vodil v kuhinjo. Stanovanje je imelo tri precej majhne sobe. Spalnica je bila blizu vhodnih vrat, stranišče sredi hodnika, manjša soba pa v levem kotu. Mati se je moškemu nasmehnila. Usedla se je poleg njega na kavč. Ne bo minilo dolgo, ko se bo bližal konec leta. Vrnitve v domovino zaenkrat ni načrtovala. Vedno si lahko rezervira počitnice, ko bodo razmere ugodnejše. Moški se je z njo prijetno pogovarjal. Zaradi njenega šarmantnega in skrbnega vedenja se mu je zdela "že precej" prijetna v družbi. Ko je slišal, da je ljubeče pripravila tradicionalno jed, se je nekoliko spomnil na čas, ki ga je sam preživel na počitnicah. Tam je doživel svoje "spodbudne", a sproščujoče trenutke. Kljub temu je sončno okolico opisal kot nepozabno. Žal ni mogel narediti nobenih pravih posnetkov turistične točke. Še posebej je užival v nežni, sentimentalni glasbi na terasi zvečer. Bil je "odprt" bar z belimi mizami ob obali. Že se je slišalo morje, ki se je umivalo. V daljavi je komaj slišal glasove ljudi. Šlo je predvsem za občasne obiskovalce. V baru so se svetile majhne lučke. Natakar je očitno čakal, da bi nekomu postregel. Razgled je bil zanj vedno nekaj novega. Novi obrazi in nekateri, ki so se ustavili včeraj. Užival je v njihovi prisotnosti. Glasbe ni organiziral sam. Pesmi so se predvajale prek stereo sistema, miksa, primernega za priložnost. Glasnost je prilagodil temu primerno. Nastop skupine v živo ni bil na dnevnem redu. Gost bi se morda tako počutil. Lastnik je nato od daleč strmel v morje, v pogled na obzorje. Podoba vode je bila v njegovih mislih vsak večer, ko je delal. Svoj proračun je porabil predvsem za tiskanje in distribucijo letakov. To je bila njegova rešilna bilka. - - - Moški je pogledal mamo, ki je sedela v bližini. Rekla je, da ji ni žal, da ga ima v svojem domu. Ni ga povabila njena hči, ampak ona sama. Odpeljala ga je. Medtem ko se je pogovarjala z njim, je z mize vzela cigareto. Nato jo je prižgala. Na kratko je zadržala dih in postopoma izdihnila dim. Iz njene zgodbe je moški razumel, da je ...

<Nadaljevanje>

Արևելաեվրոպացի կինը քրոջ հետ ուզում էր սկսել - Մաս 4

… սկզբում նա հույս ուներ լուծելու իրեն պարտք վարձավճարի պարտքը՝ վճարելով վարձավճարի մի մասը: Եթե վճարումը չկատարվեր, նա կարող էր խնդրել վարձակալներին լքել տարածքը: Հեռախոսով

երկու մարդիկ չկարողացան բավարար լուծման հասնել: Նա ասաց նրան, որ այլևս չի կարող «ժամանակ սպասել»: Նրա ձայնը մի փոքր մեղմացավ: Այնուհետև նա որոշեց ավարտել զանգը: Նա մտքում հույս ուներ, որ տանտերը իրեն ավելի շատ ժամանակ կտա: Այդ պահին նա նաև կարծում էր, որ իր զուգընկերը չի կարող միանգամից ամբողջ գումարը հավաքել: Նա արտասահմանում էր և կարող է շուտով վերադառնալ: Խոհանոցում լուռ էր: Սեղանին դրված էին մի քանի ամանեղեն, իսկ վառարանի վրա՝ թավա: Նրա մայրը հոգ էր տանում երկու դուստրերի մասին: Նրանք նրա ընտանիքն էին: Կինը «անծանոթ տղամարդուն», որին մայրն ինքը տուն էր բերել, ասաց, որ ուզում է ժամանակավորապես հեռանալ երեկոյան: Նրանք երեքով ուզում էին միասին դուրս գալ որոշ գործեր անելու: Նա հարցրեց հյուրին, թե կարո՞ղ է արդյոք նա որոշ ժամանակ հոգ տանել տան մասին: Նա բացատրեց, որ ուզում է «հարցերը կարգավորել» մոր հետ։ Չնայած տղամարդը նրան իրականում չէր հասկանում և անմիջապես պատասխան տվեց, նա որոշեց երեխային թողնել նրա մոտ։ Նա նրան հասկացրեց, որ դա անհրաժեշտից ավելի երկար չի տևի։ Սա նրա ժամանակն էր որոշ ժամանակով տնից դուրս մնալու։ Նա իր նոութբուքը դրել էր հյուրասենյակի սեղանին։ Կողքին մի քանի իրեր էին դրված։ Նա ասաց, որ զբաղված է ճաշ պատրաստելով։ Նա դա անում էր մոր հետ միասին։ Նախորդ օրը նա պլանավորել էր ավանդական բաղադրատոմս պատրաստել։ Վերադառնալուց հետո ուտելիքը պետք է համեմվեր։ Ապա նա վստահեցրեց նրան, որ դեմ չէ։ Նրա երեխան, որը հանկարծակի կանգնեց նրա ոտքին, գիշերանոց էր հագել։ Նա ձայներ էր հանում և զվարճանում խաղալիքով։ Հյուրասենյակում, որտեղ նա նստած էր, կար սուրճի սեղան չորս աթոռներով։ Ձախ կողմում պատին կպած էր բազմոց։ Մեջտեղում կար մերկ պատ՝ միայն ոսկե պատի հայելիով։ Այնտեղ նա տեսավ խոհանոց տանող միջանցքը։ Բնակարանն ուներ երեք բավականին փոքր սենյակ։ Ննջասենյակը մուտքի դռան մոտ էր, զուգարանը՝ միջանցքի կենտրոնում, իսկ ավելի փոքր սենյակը՝ ձախ անկյունում։ Մայրը ժպտաց տղամարդուն։ Նա նստեց նրա կողքին՝ բազմոցին։ Տարվա վերջը շուտով կհասներ։ Հայրենիք վերադառնալը նա առայժմ չէր պլանավորել։ Նա միշտ կարող էր արձակուրդ պատվիրել, երբ իրավիճակն ավելի բարենպաստ լիներ։ Տղամարդը հաճելի զրույց ունեցավ նրա հետ։ Նա նրան «արդեն բավականին» հաճելի էր համարում ընկերակցության մեջ՝ նրա հմայիչ և հոգատար վարքի շնորհիվ։ Լսելով, որ նա սիրով պատրաստել է ավանդական ուտեստը, որոշ չափով հիշեցրեց նրան այն ժամանակը, որն ինքն էլ անցկացրել էր արձակուրդում։ Այնտեղ նա ապրում էր իր «խթանող», բայց հանգստացնող պահերը։ Այնուամենայնիվ, նա արևոտ շրջապատը նկարագրեց որպես անմոռանալի։ Դժբախտաբար, նա չկարողացավ իրական լուսանկարներ անել զբոսաշրջային վայրից։ Նա հատկապես վայելում էր երեկոյան տեռասում հնչող մեղմ, սենտիմենտալ երաժշտությունը։ Դա «բաց» բար էր՝ ափի երկայնքով սպիտակ սեղաններով։ Արդեն լսվում էր ծովի ձայնը։ Հեռվում նա հազիվ էր լսում մարդկանց ձայները։ Հիմնականում պատահական այցելուներ էին։ Բարում փոքրիկ լույսեր էին փայլում։ Բարմենը տեսանելիորեն սպասում էր մեկին սպասարկելուն։ Տեսարանը միշտ նոր էր նրա համար։ Նոր դեմքեր, և ոմանք, ովքեր երեկ էին այցելել։ Նա վայելում էր նրանց ներկայությունը։ Նա ինքը չէր կազմակերպում երաժշտությունը։ Երգերը հնչում էին ստերեո համակարգով՝ առիթին համապատասխան միքսով։ Նա համապատասխանաբար կարգավորում էր ձայնը։ Կենդանի նվագախմբի ելույթը օրակարգում չէր։ Հյուրը կարող էր այդպես զգալ։ Այնուհետև սեփականատերը հեռվից նայում էր ծովին՝ հորիզոնի տեսարանին։ Ջրի պատկերը հստակ նրա մտքում էր ամեն երեկո, երբ աշխատում էր։ Նա իր բյուջեն հիմնականում ծախսում էր թռուցիկներ տպագրելու և բաժանելու վրա։ Դա նրա փրկօղակն էր։ - - - Տղամարդը նայեց մոտակայքում նստած մորը։ Նա ասաց, որ չի ափսոսում, որ նա իր տանը է։ Ոչ թե դուստրը, այլ ինքն էր նրան հրավիրել։ Նա տարավ նրան։ Մինչ նա խոսում էր նրա հետ, նա սեղանից վերցրեց ծխախոտ։ Ապա վառեց այն։ Նա կարճ ժամանակով պահեց շունչը և աստիճանաբար արտաշնչեց ծուխը։ Նրա պատմությունից տղամարդը հասկացավ, որ նա…

<Շարունակելի>

Austur-evrópsk kona með systur vildi byrja - 4. hluti

…hann vonaðist upphaflega til að leysa leiguskuldir sínar með því að greiða hluta af leigunni. Ef greiðsla færi ekki fram gæti hann beðið leigjendurna um að yfirgefa eignina. Í símanum gátu þeir tveir ekki náð ásættanlegri lausn. Hann sagði henni að hann gæti ekki „beðið eftir tíma“ lengur. Rödd hans mildaðist örlítið. Hún ákvað síðan að slíta símtalinu. Hún vonaðist innilega til að leigusali myndi gefa henni meiri tíma. Á þeirri stundu trúði hún einnig að maki hennar gæti ekki útvegað peningana í einu lagi. Hann væri erlendis og gæti komið fljótlega aftur. Eldhúsið var hljótt. Nokkrir diskar lágu á borðplötunni og panna var á eldavélinni. Móðir hennar var að annast dæturnar tvær. Þær voru fjölskylda hennar. Konan sagði „ókunna manninum“, sem móðirin hafði sjálf komið með inn í húsið, að hún vildi fara tímabundið að kvöldi. Þau þrjú vildu fara út saman til að gera eitthvað. Hún spurði gestinn hvort hann gæti séð um húsið um stund. Hún útskýrði að hún vildi „raða hlutunum í lag“ við móður sína. Þótt maðurinn skildi hana ekki almennilega og svaraði strax ákvað hún að skilja barnið eftir hjá honum. Hún lét hann vita að það tæki ekki lengri tíma en nauðsyn krefði. Þetta væri hennar tími til að vera í burtu um stund. Hún hafði sett fartölvuna sína á borðið í stofunni. Nokkrir hlutir lágu við hliðina á henni. Hún sagði honum að hún væri upptekin við að útbúa máltíð. Hún væri að gera þetta ásamt móður sinni. Hún hafði ætlað að útbúa hefðbundna uppskrift daginn áður. Eftir að hún kæmi aftur þurfti að krydda matinn. Hann fullvissaði hana þá um að honum væri alveg sama. Barn hennar, sem skyndilega stóð upp við fót hennar, var í náttfötum. Hann var að gefa frá sér hljóð og skemmta sér með leikfangi. Í stofunni þar sem hann sat var kaffiborð með fjórum stólum. Sófi stóð upp við vegginn til vinstri. Í miðjunni var ber veggur með aðeins gulllituðum veggspegli. Þar sá hann ganginn sem lá inn í eldhúsið. Íbúðin hafði þrjú frekar lítil herbergi. Svefnherbergið var nálægt útidyrunum, salernið í miðjum ganginum og minna herbergi í vinstra horninu. Móðirin brosti til mannsins. Hún settist við hliðina á honum í sófann. Það myndi ekki líða á löngu þar til árslok væru í nánd. Hún hafði ekki skipulagt heimkomu sína í bili. Hún gat alltaf bókað frí þegar aðstæður væru hagstæðari. Maðurinn átti ánægjulegt spjall við hana. Hann fann hana „nokkuð“ þægilega í félagsskap vegna heillandi og umhyggjusams framkomu hennar. Að heyra að hún útbjó þennan hefðbundna rétt af ást minnir hann nokkuð á þann tíma sem hann sjálfur eyddi í fríi. Þar upplifði hann „örvandi“ en afslappandi stundir. Engu að síður lýsti hann sólríka umhverfinu sem ógleymanlegu. Því miður gat hann ekki tekið neinar raunverulegar myndir af ferðamannastaðnum. Hann naut sérstaklega mjúkrar, tilfinningaþrunginnar tónlistar á verönd á kvöldin. Það var „opinn“ bar með hvítum borðum meðfram ströndinni. Maður gat þegar heyrt sjóinn skola upp. Í fjarska heyrði hann varla raddir fólks. Það voru aðallega einstaka gestir. Inni í barnum skinu lítil ljós. Barþjónninn beið greinilega eftir að afgreiða einhvern. Útsýnið var alltaf eitthvað nýtt fyrir hann. Ný andlit og einhver sem höfðu komið við í gær. Hann naut nærveru þeirra. Hann skipulagði ekki tónlistina sjálfur. Lögin voru spiluð í gegnum hljómtæki, blanda sem hentaði tilefninu. Hann stillti hljóðstyrkinn eftir því. Lifandi hljómsveitarflutningur var ekki á dagskránni. Gestur hefði getað fundið það. Eigandinn starði þá á hafið úr fjarlægð, útsýnið yfir sjóndeildarhringinn. Myndin af vatninu var greinilega í huga hans á hverju kvöldi sem hann vann. Hann eyddi fjárhagsáætlun sinni aðallega í að prenta og dreifa bæklingum. Það var hans björgunarlína. - - - Maðurinn horfði á móðurina sem sat þar nærri. Hún sagði að henni þætti ekki leitt að hafa hann heima hjá sér. Það var ekki dóttir hennar, heldur hún sjálf, sem bauð honum. Hún tók hann í burtu. Meðan hún var að tala við hann tók hún sígarettu af borðinu. Síðan kveikti hún í henni. Hún hélt niðri í sér andanum stutta stund og andaði smám saman út reyknum. Af sögu sinni skildi maðurinn að hún…

<Framhald á dagskrá>

Östeuropeisk kvinna med syster ville börja - Del 4

…han hoppades inledningsvis kunna lösa hyresskulden han var skyldig henne genom att betala en del av hyran. Om betalningen inte gjordes kunde han be hyresgästerna att lämna fastigheten. I telefon kunde de två personerna inte nå en tillfredsställande lösning. Han sa till henne att han inte kunde "vänta på tid" längre. Hans röst mjuknade något. Hon bestämde sig sedan för att avsluta samtalet. Hon hoppades mentalt att hyresvärden skulle ge henne mer tid. I det ögonblicket trodde hon också att hennes partner inte kunde få fram pengarna på en gång. Han var utomlands och kunde vara tillbaka snart. Köket var tyst. Lite tallrikar låg på bänken och en stekpanna stod på spisen. Hennes mamma tog hand om de två döttrarna. De var hennes familj. Kvinnan berättade för den "främmande mannen", som mamman själv hade tagit med sig in i huset, att hon ville lämna tillfälligt på kvällen. De tre ville gå ut tillsammans för att göra några saker. Hon frågade gästen om han kunde ta hand om huset ett tag. Hon förklarade att hon ville "reda upp saker och ting" med sin mamma. Även om mannen inte riktigt förstod henne och omedelbart svarade, bestämde hon sig för att lämna sitt barn hos honom. Hon lät honom veta att det inte skulle ta längre tid än nödvändigt. Det här var hennes tid att vara borta ett tag. Hon hade placerat sin bärbara dator på bordet i vardagsrummet. Några saker låg bredvid den. Hon berättade för honom att hon var upptagen med att laga en måltid. Hon gjorde detta tillsammans med sin mamma. Hon hade planerat att laga ett traditionellt recept dagen innan. Efter att hon kommit tillbaka behövde maten kryddas. Han försäkrade henne sedan att han inte hade något emot det. Hennes barn, som plötsligt stod mot hennes ben, hade på sig pyjamas. Han lät och roade sig med en leksak. I vardagsrummet där han satt fanns ett soffbord med fyra stolar. En soffa stod mot väggen till vänster. I mitten fanns en bar vägg med bara en guldfärgad väggspegel. Där såg han hallen som ledde till köket. Lägenheten hade tre ganska små rum. Sovrummet låg nära ytterdörren, toaletten mitt i hallen och ett mindre rum i det vänstra hörnet. Modern log mot mannen. Hon satte sig bredvid honom i soffan. Det skulle inte dröja länge innan årets slut närmade sig. En återkomst till hemlandet var inte något hon hade planerat för tillfället. Hon kunde alltid boka en semester när situationen var mer gynnsam. Mannen hade ett trevligt samtal med henne. Han tyckte att hon "redan" var ganska" trevlig i sällskap på grund av hennes charmiga och omtänksamma uppträdande. Att höra att hon kärleksfullt tillagade den traditionella rätten påminde honom något om den tid han själv tillbringade på semester. Där upplevde han sina "stimulerande" men avkopplande stunder. Ändå beskrev han den soliga omgivningen som oförglömlig. Tyvärr kunde han inte ta några riktiga bilder av turistmålet. Han njöt särskilt av den mjuka, sentimentala musiken på en terrass på kvällen. Det var en "öppen" bar med vita bord längs kusten. Man kunde redan höra havet skölja upp. I fjärran kunde han knappt höra människors röster. Det var främst enstaka besökare. Inne i baren lyste små lampor. Bartendern väntade synbart på att servera någon. Utsikten var alltid något nytt för honom. Nya ansikten, och några som hade tittat förbi igår. Han njöt av deras närvaro. Han organiserade inte musiken själv. Låtarna spelades genom en stereo, en mix passande för tillfället. Han justerade volymen därefter. Ett livebandframträdande stod inte på programmet. En gäst kanske hade känt så. Ägaren stirrade sedan på havet på avstånd, utsikten mot horisonten. Bilden av vattnet var tydligt i hans sinne varje kväll han arbetade. Han spenderade sin budget främst på att trycka och distribuera flygblad. Det var hans livlina. - - - Mannen tittade på modern som satt i närheten. Hon sa att hon inte var ledsen över att ha honom i sitt hem. Det var inte hennes dotter, utan hon själv, som bjöd in honom. Hon tog honom bort. Medan hon pratade med honom hämtade hon en cigarett från bordet. Sedan tände hon den. Hon höll andan kort och andades gradvis ut röken. Av hennes berättelse förstod mannen att hon…

<Fortsättning följer>

Østeuropeisk kvinne med søster ville begynne - Del 4

…han håpet i utgangspunktet å løse leierestansen han skyldte henne ved å betale deler av leien. Hvis betalingen ikke ble gjort, kunne han be leietakerne om å forlate eiendommen. På telefonen klarte ikke de to personene å komme til en tilfredsstillende løsning. Han fortalte henne at han ikke kunne "vente på tid" lenger. Stemmen hans myknet litt. Hun bestemte seg deretter for å avslutte samtalen. Hun håpet mentalt at utleieren ville gi henne mer tid. I det øyeblikket trodde hun også at partneren hennes ikke kunne skaffe pengene på en gang. Han var i utlandet og kunne være tilbake snart. Kjøkkenet var stille. Noe tallerkener lå på benken og en panne sto på komfyren. Moren hennes tok seg av de to døtrene. De var familien hennes. Kvinnen fortalte den "fremmede mannen", som moren selv hadde brakt inn i huset, at hun ville dra midlertidig om kvelden. De tre ville gå ut sammen for å gjøre noen ting. Hun spurte gjesten om han kunne passe på huset en stund. Hun forklarte at hun ville «ordne opp» med moren sin. Selv om mannen ikke helt forsto henne og ga et umiddelbart svar, bestemte hun seg for å la barnet sitt være hos ham. Hun ga ham beskjed om at det ikke ville ta lenger tid enn nødvendig. Dette var hennes tid til å være ute av huset en stund. Hun hadde plassert den bærbare datamaskinen sin på bordet i stuen. Noen ting lå ved siden av den. Hun fortalte ham at hun var opptatt med å lage et måltid. Hun gjorde dette sammen med moren sin. Hun hadde planlagt å lage en tradisjonell oppskrift dagen før. Etter at hun kom tilbake, måtte maten krydres. Han forsikret henne da om at han ikke hadde noe imot det. Barnet hennes, som plutselig sto inntil beinet hennes, hadde på seg pysjamas. Han lagde lyder og underholdt seg med et leketøy. I stuen der han satt, var det et salongbord med fire stoler. En sofa sto inntil veggen til venstre. I midten var det en bar vegg med bare et gullfarget veggspeil. Der så han gangen som førte til kjøkkenet. Leiligheten hadde tre ganske små rom. Soverommet var nær inngangsdøren, toalettet midt i gangen, og et mindre rom i venstre hjørne. Moren smilte til mannen. Hun satte seg ved siden av ham i sofaen. Det ville ikke ta lang tid før årets slutt nærmet seg. En retur til hjemlandet var ikke noe hun hadde planlagt foreløpig. Hun kunne alltid bestille en ferie når situasjonen var mer gunstig. Mannen hadde en hyggelig samtale med henne. Han syntes hun var «allerede ganske» hyggelig i selskap på grunn av hennes sjarmerende og omsorgsfulle væremåte. Å høre at hun kjærlig tilberedte den tradisjonelle retten minnet ham litt om tiden han selv tilbrakte på ferie. Der opplevde han sine «stimulerende», men avslappende øyeblikk. Likevel beskrev han de solfylte omgivelsene som uforglemmelige. Dessverre klarte han ikke å ta noen ordentlige øyeblikksbilder av turiststedet. Han likte spesielt den myke, sentimentale musikken på en terrasse om kvelden. Det var en «åpen» bar med hvite bord langs kysten. Man kunne allerede høre havet skylle opp. I det fjerne kunne han knapt høre folks stemmer. Det var hovedsakelig sporadiske besøkende. Inne i baren skinte små lys. Bartenderen ventet tydelig på å servere noen. Utsikten var alltid noe nytt for ham. Nye ansikter, og noen som hadde vært innom i går. Han nøt deres tilstedeværelse. Han organiserte ikke musikken selv. Sangene ble spilt gjennom et stereoanlegg, en miks som passet til anledningen. Han justerte volumet deretter. En livebandopptreden var ikke på programmet. En gjest kunne ha følt det slik. Eieren stirret deretter på havet på avstand, utsikten mot horisonten. Bildet av vannet var tydelig i tankene hans hver kveld han jobbet. Han brukte budsjettet sitt primært på å trykke og distribuere flygeblader. Det var hans livline. - - - Mannen så på moren som satt i nærheten. Hun sa at hun ikke var lei seg for å ha ham i hjemmet sitt. Det var ikke datteren hennes, men hun selv, som inviterte ham. Hun tok ham med seg. Mens hun snakket med ham, hentet hun en sigarett fra bordet. Så tente hun den. Hun holdt pusten kort og pustet gradvis ut røyken. Fra historien hennes forsto mannen at hun…

<Fortsettelse følger>

Østeuropæisk kvinde med søster ville i gang - Del 4

…han håbede oprindeligt at kunne afvikle den huslejerestance, han skyldte hende, ved at betale en del af huslejen. Hvis betalingen ikke blev foretaget, kunne han bede lejerne om at forlade ejendommen. I telefonen kunne de to personer ikke nå til en tilfredsstillende løsning. Han fortalte hende, at han ikke kunne "vente på tid" længere. Hans stemme blev en smule blødere. Hun besluttede derefter at afslutte opkaldet. Hun håbede instinktivt, at udlejeren ville give hende mere tid. I det øjeblik troede hun også, at hendes partner ikke kunne skaffe pengene på én gang. Han var i udlandet og kunne snart være tilbage. Køkkenet var stille. Der stod noget service på køkkenbordet, og en pande stod på komfuret. Hendes mor tog sig af de to døtre. De var hendes familie. Kvinden fortalte den "fremmede mand", som moderen selv havde bragt ind i huset, at hun ville rejse midlertidigt om aftenen. De tre ville ud sammen for at lave nogle ting. Hun spurgte gæsten, om han kunne passe huset et stykke tid. Hun forklarede, at hun ville "ordne tingene" med sin mor. Selvom manden ikke rigtig forstod hende og straks svarede, besluttede hun at lade sit barn være hos ham. Hun lod ham vide, at det ikke ville tage længere tid end højst nødvendigt. Det var hendes tid til at være ude af huset et stykke tid. Hun havde lagt sin bærbare computer på bordet i stuen. Et par ting lå ved siden af ​​den. Hun fortalte ham, at hun var travlt optaget af at forberede et måltid. Hun gjorde det sammen med sin mor. Hun havde planlagt at lave en traditionel opskrift dagen før. Efter hun kom tilbage, skulle maden krydres. Han forsikrede hende derefter om, at han ikke havde noget imod det. Hendes barn, der pludselig stod op ad hendes ben, havde pyjamas på. Han lavede lyde og underholdt sig selv med et stykke legetøj. I stuen, hvor han sad, var der et sofabord med fire stole. En sofa stod op ad væggen til venstre. I midten var en bar væg med kun et gyldent vægspejl. Der så han gangen, der førte til køkkenet. Lejligheden havde tre ret små værelser. Soveværelset var nær hoveddøren, toilettet midt i gangen, og et mindre værelse i venstre hjørne. Moderen smilede til manden. Hun satte sig ved siden af ​​ham i sofaen. Det ville ikke vare længe, ​​før årets udgang nærmede sig. En tilbagevenden til hjemlandet var ikke noget, hun havde planlagt foreløbig. Hun kunne altid booke en ferie, når situationen var mere gunstig. Manden havde en behagelig samtale med hende. Han fandt hende "allerede ret" behagelig i selskab på grund af hendes charmerende og omsorgsfulde væremåde. At høre, at hun kærligt tilberedte den traditionelle ret, mindede ham lidt om den tid, han selv tilbragte på ferie. Der oplevede han sine "stimulerende", men afslappende øjeblikke. Ikke desto mindre beskrev han de solrige omgivelser som uforglemmelige. Desværre var han ikke i stand til at tage nogen rigtige øjebliksbilleder af turiststedet. Han nød især den bløde, sentimentale musik på en terrasse om aftenen. Det var en "åben" bar med hvide borde langs kysten. Man kunne allerede høre havet skylle op. I det fjerne kunne han knap nok høre folks stemmer. Det var hovedsageligt lejlighedsvise besøgende. Inde i baren skinnede små lys. Bartenderen ventede synligt på at betjene nogen. Udsigten var altid noget nyt for ham. Nye ansigter, og nogle der var kommet forbi i går. Han nød deres tilstedeværelse. Han organiserede ikke musikken selv. Sangene blev spillet gennem et stereoanlæg, et mix passende til lejligheden. Han justerede lydstyrken derefter. En liveoptræden med et band var ikke på programmet. En gæst ville måske have følt det sådan. Ejeren stirrede derefter på havet på afstand, udsigten til horisonten. Billedet af vandet var tydeligt i hans sind hver aften han arbejdede. Han brugte primært sit budget på at trykke og distribuere flyers. Det var hans livline. - - - Manden kiggede på moderen, der sad i nærheden. Hun sagde, at hun ikke var ked af at have ham i sit hjem. Det var ikke hendes datter, men hende selv, der inviterede ham. Hun tog ham med sig. Mens hun talte med ham, hentede hun en cigaret fra bordet. Så tændte hun den. Hun holdt vejret kort og udåndede gradvist røgen. Ud fra sin historie forstod manden, at hun…

<Fortsættes>

Itäeurooppalainen nainen siskonsa kanssa halusi aloittaa - Osa 4

…mies toivoi aluksi selvittävänsä vuokravelkansa maksamalla osan vuokrasta. Jos maksua ei suoritettaisi, hän voisi pyytää vuokralaisia ​​muuttamaan pois asunnosta. Puhelimessa nämä kaksi ihmistä eivät päässeet tyydyttävään ratkaisuun. Mies kertoi, ettei voinut enää "odottaa aikaa". Hänen äänensä pehmeni hieman. Sitten nainen päätti lopettaa puhelun. Hän toivoi mielessään, että vuokranantaja antaisi hänelle lisää aikaa. Sillä hetkellä hän uskoi myös, ettei hänen kumppaninsa pystyisi keräämään kaikkia rahoja kerralla. Hän oli ulkomailla ja voisi palata pian. Keittiössä oli hiljaista. Tiskillä oli astioita ja liedellä pannu. Hänen äitinsä huolehti kahdesta tyttärestään. He olivat hänen perheensä. Nainen kertoi "oudolle miehelle", jonka äiti itse oli tuonut taloon, haluavansa lähteä tilapäisesti illalla. He kolme halusivat mennä ulos yhdessä tekemään joitakin asioita. Hän kysyi vieraalta, voisiko tämä pitää huolta talosta hetken. Hän selitti haluavansa "selvittää asiat" äitinsä kanssa. Vaikka mies ei oikein ymmärtänyt häntä ja vastasi heti, hän päätti jättää lapsensa hänen luokseen. Hän ilmoitti miehelle, ettei se veisi kauempaa kuin on tarpeen. Nyt oli hänen aikansa olla poissa kotoa hetkeksi. Hän oli asettanut kannettavan tietokoneensa olohuoneen pöydälle. Muutamia tavaroita oli sen vieressä. Hän kertoi miehelle olevansa kiireinen aterian valmistuksessa. Hän teki sitä yhdessä äitinsä kanssa. Hän oli suunnitellut valmistavansa perinteisen reseptin edellisenä päivänä. Palattuaan ruoka piti maustaa. Sitten mies vakuutti hänelle, ettei hän välittänyt. Hänen lapsensa, joka yhtäkkiä nousi seisomaan hänen jalkaansa vasten, oli pukeutunut pyjamaan. Hän äänteli ja viihdytti itseään lelulla. Olohuoneessa, jossa hän istui, oli sohvapöytä ja neljä tuolia. Vasemmalla seinällä oli sohva. Keskellä oli paljas seinä, jossa oli vain kultainen seinäpeili. Siellä hän näki käytävän, joka johti keittiöön. Asunnossa oli kolme melko pientä huonetta. Makuuhuone oli lähellä etuovea, vessa keskellä eteistä ja pienempi huone vasemmassa nurkassa. Äiti hymyili miehelle. Hän istuutui hänen viereensä sohvalle. Vuoden loppu lähestyisi pian. Paluu kotimaahan ei ollut asia, mitä hän oli toistaiseksi suunnitellut. Hän voisi aina varata loman, kun tilanne olisi suotuisampi. Mies kävi miellyttävän keskustelun hänen kanssaan. Hän piti äitiä "jo varsin" miellyttävänä seurassa tämän viehättävän ja välittävän käytöksen ansiosta. Kuullessaan, että äiti valmisti rakkaudella perinneruoan, hän muistutti häntä jonkin verran ajasta, jonka hän itse vietti lomalla. Siellä hän koki "stimuloivia" mutta rentouttavia hetkiään. Siitä huolimatta hän kuvaili aurinkoista ympäristöä unohtumattomiksi. Valitettavasti hän ei pystynyt ottamaan todellisia kuvia turistikohteesta. Hän nautti erityisesti pehmeästä, sentimentaalisesta musiikista terassilla iltaisin. Se oli "avoin" baari, jossa oli valkoisia pöytiä rannikolla. Meren huuhtoutui jo. Kaukaa hän tuskin kuuli ihmisten ääniä. Vieraita oli lähinnä satunnaisia. Baarissa loistivat pienet valot. Baarimikko odotti selvästi, että saisi palvella jotakuta. Näkymä oli hänelle aina uusi. Uusia kasvoja, ja jotkut olivat pysähtyneet eilen. Hän nautti heidän läsnäolostaan. Hän ei itse järjestänyt musiikkia. Kappaleet soitettiin stereoiden kautta, tilaisuuteen sopivalla miksauksella. Hän sääti äänenvoimakkuutta sen mukaisesti. Livebändin esiintyminen ei ollut ohjelmassa. Vieras olisi voinut tuntea samoin. Omistaja tuijotti sitten merta etäältä, horisonttinäkymää. Veden kuva oli selkeänä hänen mielessään joka työilta. Hän käytti budjettinsa pääasiassa esitteiden painamiseen ja jakeluun. Se oli hänen pelastusköytensä. - - - Mies katsoi lähellä istuvaa äitiä. Tämä sanoi, ettei hän ollut pahoillaan siitä, että mies oli hänen kotonaan. Hän ei ollut kutsunut häntä tyttärellään, vaan hän itse. Hän vei hänet mukaansa. Keskustellessaan hänen kanssaan hän otti savukkeen pöydältä. Sitten hän sytytti sen. Hän pidätti hengitystään hetken ja puhalsi savun vähitellen ulos. Hänen kertomuksestaan ​​mies ymmärsi, että hän…

<Jatkuu>